De facto blokáda Hormuzského prielivu Iránom v reakcii na vojnu medzi Spojenými štátmi a Izraelom spôsobila jednu z najhorších energetických kríz za posledné desaťročia, pričom odborníci varovali pred hroziacou globálnou recesiou.
Námorná trasa, cez ktorú prechádza asi 20 percent svetových dodávok ropy a plynu, sa dostala do centra pozornosti, keďže ju Teherán použil ako geopolitický vyjednávací čip vo vojne.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
V blízkosti úzkeho prielivu, ktorý sa nachádza medzi Iránom na severnej strane a Ománom a Spojenými arabskými emirátmi na južnej strane, uviazlo takmer 2000 plavidiel.
Iránske médiá vo štvrtok informovali, že tamojší parlament sa snaží schváliť legislatívu na výber mýta za lode prechádzajúce najdôležitejšou svetovou trasou ropy.
Správy tlačových agentúr Tasnim a Fars s odvolaním sa na predsedu parlamentného výboru pre občianske záležitosti uviedli, že návrh zákona je pripravený a právnický tím Islamského poradného zhromaždenia ho čoskoro dokončí.
„Podľa tohto plánu musí Irán vyberať poplatky, aby zaistil bezpečnosť lodí prechádzajúcich cez Hormuzský prieliv,“ uviedol predstaviteľ.
„Je to úplne prirodzené. Rovnako ako v iných koridoroch, keď tovar prechádza krajinou, platia sa clá. Hormuzský prieliv je tiež koridor. Zaisťujeme jeho bezpečnosť a pre lode a tankery je prirodzené, že nám platia clo,“ dodal.
Ale aj bez tohto domáceho právneho rámca Iránske Islamské revolučné gardy (IRGC) už zaviedli systém „mýtnej búdky“ na kontrolu lodnej dopravy cez úžinu, informoval v stredu lodný denník Lloyd’s List.
Aký je teda systém mýtnych staníc? ako to funguje? Je to legálne?
Tu je to, čo vieme:
Prečo sa Irán rozhodol zaviesť mýto?
Irán, ktorého teritoriálne vody zasahujú do prielivu, blokuje plavidlám prepravujúcim ropu a skvapalnený zemný plyn (LNG) z Perzského zálivu do zvyšku sveta od začiatku vojny medzi USA a Izraelom 28. februára.
Tento krok vystrelil globálne ceny ropy nad 100 dolárov za barel – skok o zhruba 40 percent v porovnaní s obdobím pred vojnou – a prinútil krajiny, najmä v Ázii, prideľovať palivo a znižovať priemyselnú výrobu. Krajiny, ktorých sa to týka, lobovali v Iráne, aby umožnil plavidlám preplávať cez prieliv, ktorý je jedinou cestou na export ropy a plynu od väčšiny producentov v Perzskom zálive.
Irán požadoval medzinárodné uznanie svojho práva vykonávať autoritu nad Hormuzským prielivom ako jednu z piatich podmienok ukončenia vojny.
Iránsky zákonodarca Alaeddin Boroujerdi v nedeľu pre satelitný televízny kanál Iran International so sídlom v perzštine so sídlom v Spojenom kráľovstve uviedol, že krajina účtuje niektorým plavidlám 2 milióny dolárov za preplávanie prielivom.
„Teraz, keďže vojna má svoje náklady, prirodzene, musíme to urobiť a z lodí prechádzajúcich Hormuzským prielivom vyberať poplatky za tranzit,“ povedal.
Koľko lodí čaká na prechod cez prieliv?
Generálny tajomník Medzinárodnej námornej organizácie Arsenio Dominguez pre Al-Džazíru povedal, že takmer 2000 lodí čaká na oboch stranách prielivu, aby ním preplávali.
Námorná spravodajská služba Windward toto nahromadenie naznačuje, že „mnohí operátori sa rozhodli držať pozíciu mimo Hormuzu namiesto toho, aby sa okamžite zaviazali k zmene trasy na dlhé vzdialenosti“.
V Hormuzskom prielive bolo v týždni od 15. marca do nedele pozorovaných iba 16 preplavení lodí so zapnutým automatickým identifikačným systémom (AIS). Windward samostatne potvrdil, že štyri nákladné plavidlá prekročili alebo prekračovali úžinu cez noc 13. marca a do skorého rána, vrátane jedného pakistanského plavidla.
Windward tiež pozoroval prítomnosť ôsmich „tmavých lodí“ dlhých viac ako 290 metrov (950 stôp) a operujúcich v prielive s vypnutým AIS.
Medzi temné lode patrila loď sankcionovaná USA, ktorá bola pozorovaná v blízkosti prístavu Khor Fakkan v SAE, dôležitého uzla pre ropné tankery, 16. marca pred vypnutím AIS.
Aký je proces výberu mýta?
Zatiaľ čo iránsky parlament ešte neschválil legislatívu na zavedenie mýta, za posledné dva týždne „26 tranzitov plavidiel cez prieliv prešlo vopred schválenou trasou v rámci systému ‚mýtnej búdky‘ IRGC, ktorý vyžaduje, aby sa prevádzkovatelia lodí podriadili schéme preverovania,“ informoval v stredu Lloyd’s List. Tieto lode nemali zapnutý AIS.
Zdroje oboznámené s novým systémom pre Lloyd’s List povedali, že ak chcú prevádzkovatelia plavidiel prejsť cez prieliv, musia najprv osloviť sprostredkovateľov napojených na IRGC a predložiť všetky podrobnosti o plavidle. To zahŕňa dokumentáciu, jej číslo Medzinárodnej námornej organizácie, prepravovaný náklad, mená všetkých členov posádky a konečné miesto určenia plavidla.
Sprostredkovatelia potom predložia informácie námornému veleniu IRGC, ktoré tieto informácie preverí. Ak plavidlo prejde detekčnou kontrolou, IRGC vydá colný kód a pokyny o trase, ktorou musí plavidlo prejsť cez prieliv.
Akonáhle je loď v úžine, velitelia IRGC kričia cez VHF rádio a žiadajú o povolenie plavidla. Loď odpovie, a ak to schváli, loď z Iránu dorazí, aby eskortovala plavidlo cez teritoriálne vody krajiny okolo ostrova Larak.
Ak lode neprejdú skríningovým testom námorníctva IRGC, nesmú preplávať cez vodnú cestu.
V utorok to povedal Alireza Tangsiri, veliteľ námorníctva IRGC
„Prechod akéhokoľvek plavidla cez túto vodnú cestu si vyžaduje plnú koordináciu s iránskymi námornými úradmi,“ povedal.
Izrael vo štvrtok uviedol, že zabil Tangsiriho spolu s ďalšími „vyššími dôstojníkmi námorného velenia“ pri leteckom útoku v stredu večer. Irán sa k tomu zatiaľ nevyjadril.
Kto platí mýto?
Irán vyhlásil, že Hormuzský prieliv je otvorený pre všetkých okrem USA a ich spojencov.
V liste zaslanom v utorok 176 členom Medzinárodnej námornej organizácie Irán uviedol: „Nepriateľské plavidlá, vrátane plavidiel patriacich alebo spojených s inými štátmi, môžu – za predpokladu, že sa nezúčastnia ani nepodporia agresívne činy proti Iránu a plne dodržia deklarované bezpečnostné a bezpečnostné predpisy – ťažiť z bezpečného prechodu cez Hormuzský prieliv v koordinácii s iránskymi orgánmi.
Po rozhovoroch s tými, čo Irán nazval „priateľskými“ národmi, bolo niektorým lodiam z Malajzie, Číny, Egypta, Južnej Kórey a Indie umožnené prejsť cez prieliv.
Podľa Lloyd’s najmenej dve plavidlá, ktoré doteraz úžinou prešli, zaplatili poplatok v jüanoch, čínskej mene. Lloyd’s List v pondelok uviedol, že „jeden tranzit sprostredkovala čínska spoločnosť námorných služieb, ktorá vystupovala ako sprostredkovateľ, ktorý sa zaoberal aj platbami iránskym orgánom“. Nie je však jasné, koľko plavidlá zaplatili.
Podľa indickej vlády však Naí Dillí neplatilo Iránu žiadne platby na zabezpečenie bezpečného prechodu indických plavidiel cez prieliv.
„Na plavbu cez úžinu nie je potrebné žiadne povolenie… Na plavbu cez úžinu je sloboda. Keďže je úžina úzka, sú vyznačené iba vstupné a výstupné koridory, po ktorých musia ísť lodné linky. … Je na rozhodnutí prenajímateľa a lodnej spoločnosti, kedy sa plaviť alebo kedy neplaviť,“ povedal podľa utorkových správ indického ministerstva pre vodné médiá Rajesh Kumar Sinha, zvláštny tajomník pre lodné a vodné médiá.
Ministerstvo dodalo, že dve lode prepravujúce viac ako 92 600 ton skvapalneného ropného plynu prešli a majú dosiahnuť subkontinent medzi štvrtkom a sobotou.
Apurva Mehta, partnerka indickej právnickej firmy ANB Legal, pre Al-Džazíru povedala, že umožniť niektorým spriateleným národom prechádzať cez Hormuzský prieliv by bolo diskriminačné.
„V súčasnosti nie je jasné, ktoré plavidlá budú musieť v najbližších dňoch platiť mýto, a ani mena, v ktorej sa budú takéto platby vykonávať,“ povedala.
„Zdá sa však, že komerčné úvahy by prevážili nad legitímnosťou takýchto „mýt“ a národy by sa zaujímali o preclenie svojich zásielok, aj keď by ich to podrobilo platbe „mýta“,“ dodala.
Je účtovanie mýta na plavidlách prechádzajúcich cez prieliv legálne?
Podľa článku 38 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) majú všetky lode a lietadlá „právo tranzitného prechodu“, ktoré nemôže pozastaviť žiadna krajina.
Podľa článku 17 dohovoru má každá cudzia loď právo na pokojný prechod v teritoriálnych vodách ktoréhokoľvek národa, povedal Mehta.
„Podľa článku 19 dohovoru UNCLOS je prechod nevinný, pokiaľ to neohrozuje mier, dobrý poriadok alebo bezpečnosť pobrežného štátu,“ povedala Al-Džazíre.
Mehta vysvetlil, že existuje 13 kategórií, podľa ktorých môže pobrežný štát považovať prechod za „škodlivý“.
„Ak pobrežný štát usúdi, že prechod nie je nevinný, môže podniknúť potrebné kroky, aby takémuto prechodu zabránil, vrátane pozastavenia pokojného prechodu cudzích lodí v určitých oblastiach svojho výsostného mora, ak je takéto pozastavenie nevyhnutné na ochranu jeho bezpečnosti,“ povedala.
Mehta poznamenal, že hoci je Irán signatárom UNCLOS, jeho parlament ho neratifikoval.
„Preto Irán tvrdí, že nie je viazaný medzinárodným režimom podľa UNCLOS,“ povedala Al-Džazíre.
Profesor námorného práva Jason Chuah v najužšom bode uviedol, že Hormuzský prieliv je široký len 21 námorných míľ (39 km) a podľa UNCLOS si pobrežné štáty môžu nárokovať až 12 námorných míľ (22 km) mora od svojho pobrežia ako svoje teritoriálne vody.
„Celú šírku prielivu tvoria prekrývajúce sa teritoriálne moria Iránu a Ománu,“ povedal Chuah z City University of London a dodal, že za teritoriálnymi vodami krajiny nie je žiadne šíre more ani časti mora.
„Irán si tak nárokuje suverenitu nad oblasťou,“ povedal Al-Džazíre.
Zdôraznil som však, že Irán nemá jurisdikciu na nič viac ako 12 námorných míľ od svojho pobrežia. „Takže nemôže účtovať mýto, ak vaša loď používa pobrežie Ománu. Vyhradzuje si však právo zaútočiť na akúkoľvek loď, či už na ománskej alebo iránskej strane, raketami, mínami alebo dronmi,“ povedal.
„Takže ak chcete, aby bola vaša loď v bezpečí, môžete sa rozhodnúť plaviť sa na iránskej strane a zaplatiť a získať bezpečný prechod.“
Dodal, že podľa zákonov o ozbrojenom konflikte a princípu sebaobrany môže agresívny štát ako Irán tvrdiť, že má právo „navštíviť a prehľadať“ plavidlá, aby sa uistil, že neprispievajú k vojnovému úsiliu nepriateľa.
Postupy návštev a pátrania sa uplatňujú počas vojny, keď „bojové vojnové lode majú tradičné právo zastaviť a nalodiť sa na obchodné plavidlá, aby si overili svoju národnosť a skontrolovali kontraband určený pre nepriateľa,“ vysvetlil Chuah.
Všimol som si, že na to, aby to bolo zákonné podľa článku 51 dohovoru UNCLOS, musí byť akcia nevyhnutná na odrazenie útoku a musí byť primeraná.
„Tvrdil by som však, že zastavenie všetkej komerčnej dopravy alebo účtovanie tranzitných poplatkov prekračuje hranice sebaobrany a stáva sa nelegálnou ekonomickou vojnou,“ povedal.
Nie je to prvýkrát, čo boli hlásené mýta z obdobia vojny.
V októbri 2024 správa Bezpečnostnej rady OSN tvrdila, že jemenskí Húsíovia nabíjali lode prechádzajúce pozdĺž jej pobrežia.
„Húsíovia údajne vyberali nezákonné poplatky od niekoľkých námorných agentúr, aby umožnili ich lodiam plaviť sa cez Červené more a Adenský záliv bez toho, aby boli napadnutí,“ uvádza sa v správe OSN. „Zdroje odhadujú príjmy Húsíov z týchto nelegálnych poplatkov za bezpečný tranzit na približne 180 miliónov dolárov mesačne,“ dodáva správa. Húsíovia tieto tvrdenia odmietli.
V tom čase Iránom podporovaní Húsíovia podnikli útoky na komerčné lode v Červenom mori v solidarite s Palestínčanmi. Húsíovia tvrdili, že sa zameriavali na plavidlá spojené s Izraelom alebo s Izraelom na protest proti izraelskej genocídnej vojne v Gaze.
Zatiaľ čo Irán ešte legálne neratifikoval svoj systém mýtnych staníc, Sultan al-Jaber, generálny riaditeľ štátnej ropnej spoločnosti v Abú Zabí, ADNOC, označil akékoľvek obmedzenie prechodu cez Hormuzský prieliv Iránom za „ekonomický terorizmus“.
„Keď Irán drží Hormuz ako rukojemníkov, každý národ zaplatí výkupné na benzínovej pumpe, v obchode s potravinami, v lekárni,“ povedal al-Jaber vo štvrtok v prejave v USA.
„Žiadnej krajine nemožno dovoliť, aby destabilizovala globálnu ekonomiku týmto spôsobom. Nie teraz. Nie nikdy,“ dodal.
