V pobrežných regiónoch Sýrie vypukli protesty, ktoré znamenajú novú vlnu sektárskych otrasov od zvrhnutia režimu Bašára Asada pred rokom.
Počas nedeľných protestov bola streľba namierená na sýrske bezpečnostné sily na kruhovom objazde al-Azhari v Latakii, zatiaľ čo neznámi útočníci hádzali ručný granát na policajnú stanicu al-Anaza v okrese Banias v guvernoráte Tartous.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
Alawitská menšina, ktorej je al-Asad členom, usporiadala protesty po tom, čo v piatok pri bombovom útoku na alavitskú mešitu v Homse zahynulo najmenej osem ľudí. Požadujú bezpečnostné záruky a politické reformy.
Niekoľko miest pozdĺž sýrskeho pobrežia Stredozemného mora za posledný rok zažilo smrteľné sektárske násilie, čo vyvolalo otázky, či dočasná vláda dokáže udržať jednotu v krajine, ktorá je stále zjazvená 14 rokmi občianskej vojny.
O čo teda v protestoch ide a čo znamenajú pre politickú a sociálnu stabilitu v Sýrii?
Čo vyvolalo protesty?
K demonštráciám došlo počas piatkových modlitieb bombovým útokom na mešitu Imáma Aliho bin Abi Talib v štvrti Wadi al-Dahab v meste Homs.
K bombovému útoku sa prihlásila málo známa skupina Saraya Ansar al-Sunna, ktorá na svojom telegramovom kanáli uviedla, že útok bol zameraný na členov sekty alawitov.
Sýrskemu bezpečnostnému a politickému zriadeniu dominovali alaviti až do pádu al-Asadovho režimu v decembri 2024.
Saraya Ansar al-Sunna sa tiež prihlásila k zodpovednosti za samovražedný bombový útok na kostol v Damasku v júni, pri ktorom zahynulo najmenej 20 ľudí.
Sýrska vláda útok na mešitu v piatok odsúdila a označila ho za posledný zo série „zúfalých pokusov podkopať bezpečnosť a stabilitu a zasiať chaos medzi sýrskym ľudom“.
Kto vedie protesty?
Protesty boli zorganizované predovšetkým po výzvach na akciu Ghazala Ghazala, alawitskej náboženskej osobnosti, ktorá žije mimo Sýrie a málokto vie o svojom mieste pobytu.
Vedie skupinu s názvom Najvyššia alawitská islamská rada v Sýrii a v zahraničí.
„Chceme politický federalizmus…. Chceme určiť svoj vlastný osud,“ uviedol Ghazal vo video správe na Facebooku s odkazom na systém vlády, v rámci ktorého sa moc delí medzi národnú vládu a jej štáty.
Demonštranti tiež požadovali väčšiu ochranu alawitskej komunity, zodpovednosť za útoky proti civilistom a politické záruky.
V pobrežných oblastiach vrátane miest a širších gubernií Latakia a Tartous došlo k stretom medzi alawitskými demonštrantmi a protidemonštrantmi, ktorí podporujú novú vládu.
Korešpondent al-Džazíry v Latakii oznámil, že videl protidemonštrantov hádzať kamene na alavitských demonštrantov, zatiaľ čo skupina demonštrantov zbila protidemonštranta, ktorý vstúpil do ich oblasti.
Sýrske ministerstvo obrany v nedeľu uviedlo, že armádne jednotky sa presunuli do centier týchto miest po útokoch „skupín mimo zákona“ zameraných na civilistov a bezpečnostný personál s cieľom obnoviť stabilitu.
Boli nejaké obete?
Oficiálna sýrska tlačová agentúra SANA informovala, že pri nepokojoch v Latakii zahynuli štyria ľudia a viac ako 100 bolo zranených.
SANA, citujúc predstaviteľov sýrskeho riaditeľstva zdravotníctva, uviedla, že zranenia zahŕňali „bodnutia, údery kameňmi a streľbu zameranú na bezpečnostný personál aj civilistov“.
Neskôr v nedeľu ministerstvo vnútra informovalo, že pri zrážkach bol zabitý jeden z jeho bezpečnostných dôstojníkov.
Keď neznámi útočníci hodili ručný granát na policajnú stanicu al-Anaza, boli v Tartous zranení dvaja príslušníci bezpečnostnej služby.
Kto sú Alawiti?
Alaviti sú náboženskou menšinou v Sýrii a sú druhou najväčšou náboženskou skupinou po sunnitských moslimoch.
Alaviti tvoria 10 percent z 23 miliónov obyvateľov Sýrie, ale táto komunita bola politicky dominantná za al-Assada, ktorý vládol Sýrii od roku 2000 a do svojej armády a bezpečnostného aparátu sa vo veľkom verboval z komunity alavitov.
Členovia sýrskych bezpečnostných síl stoja na vrchole tankov po ich nasadení počas protestov v Latakii 28. decembra 2025 (Karam al-Masri/Reuters)
Od zvrhnutia al-Asada zažila Sýria niekoľko prípadov sektárskeho násilia. V marci vypukli násilie v pobrežných mestách, vrátane Latakia, Banias, Tartous a Jableh, a skupiny spojencov s vládou boli obvinené z vykonávania hromadných popráv, väčšinou alawitských civilistov.
Vládny výbor poverený vyšetrovaním útokov dospel k záveru, že počas niekoľkých dní násilia bolo zabitých približne 1400 ľudí.
V júli vypuklo násilie medzi komunitami Drúzov a sunnitských beduínov v južnom guvernoráte Suvajda, hoci odborníci tvrdia, že tento konflikt má korene v zložitejších problémoch, než je len sektárstvo, vrátane historických sporov o pôdu. Tieto nepokoje eskalovali do toho, že Izrael bombardoval sýrske ministerstvo obrany a ďalšie ciele v hlavnom meste Damask – údajne na ochranu Drúzov, hoci miestni aktivisti a analytici uviedli, že cieľom Izraela bolo podnietiť vnútornú nestabilitu.
Alaviti tiež vyjadrili sťažnosti na diskrimináciu pri prijímaní zamestnancov do verejného sektora od pádu al-Assada, ako aj na zadržiavanie mladých alawitských mužov bez obvinenia.
Podarí sa sýrskej vláde udržať mier?
Sýrsky dočasný prezident Ahmed al-Sharaa zdôraznil potrebu „zachovať národnú jednotu a domáci mier“.
Na fóre v Dauhe tento mesiac al-Sharaa povedal, že ľudia v Sýrii sa „jednoducho navzájom dobre nepoznali“ kvôli problémom zdedeným od režimu al-Asada.
Podľa Roba Geista Pinfolda, odborníka na medzinárodnú bezpečnosť z King’s College London, pretrvávajúce sektárske rozpory v Sýrii a obmedzená autorita ústrednej vlády podporujú požiadavky menšín na decentralizáciu.
Alaviti nie sú jedinou menšinou, ktorá od pádu al-Assada vysielala obavy zo sektárstva, povedal Geist Pinfold pre Al Jazeera.
Dočasnej vláde sa zatiaľ nepodarilo integrovať regióny kontrolované Sýrskymi demokratickými silami (SDF) pod vedením Kurdov do novej vlády, dodal, napriek dohode medzi nimi z 10. marca, ktorá plánovala integráciu.
Podľa odborníkov je to do značnej miery spôsobené nedôverou.
Menšinové skupiny, vrátane alavitov a drúzov, si „jednoducho nemyslia, že vláda má na srdci ich najlepšie záujmy, a v skutočnosti ju vnímajú ako bezpečnostnú hrozbu“, vysvetlil Geist Pinfold.
„Sýria je zachytená v tomto začarovanom kruhu, kde vláda nemá dôveru k menšinovým skupinám. Nemôže vyvinúť dostatočnú silu, aby tieto menšinové skupiny priviedla do stáda,“ povedal a dodal, že to tiež nechce robiť „represívnym alebo represívnym spôsobom, ktorý by ich len ešte viac odcudzil“.
čo bude ďalej?
Geist Pinfold povedal, že v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní by mohli nastať dva potenciálne výsledky.
„Pozitívnym výsledkom by bolo, že sýrska vláda dosiahne určité porozumenie alebo predbežné porozumenie s SDF vo východnej Sýrii, ktoré poukazuje na akýsi plán budúcej integrácie,“ poznamenal a dodal, že takýto krok by mohol zmierniť napätie nielen vo východnej Sýrii, ale aj v iných regiónoch.
Varoval však, že pokračujúce násilie môže vyvolať hlbšie etnické a sektárske rozdiely.
„Sýria stojí na okraji veľmi, veľmi nebezpečného priepasti,“ varoval pri porovnaní rizika zostupu Iraku do masového sektárskeho násilia po invázii pod vedením Spojených štátov v roku 2003.
