Keď sudánsky hráč Ammar Taifour prvýkrát počul streľbu pred svojou hotelovou izbou, pokrčil plecami a zaspal. Mal pred sebou futbalový zápas.
O niekoľko hodín neskôr sa však opäť ozvala streľba a ozbrojenci obkľúčili hotel v Omdurmáne v centrálnom Sudáne a snažili sa ovládnuť oblasť. Taifour, 28-ročný americko-sudánsky stredopoliar, si neuvedomil, že výstrely znamenali začiatok brutálnej vojny, ktorá si vyžiadala desaťtisíce životov a milióny vysídlencov.
reklama
„Videli sme ich z okien všade okolo hotela držať zbrane,“ povedal Taifour pre agentúru Associated Press na Africkom pohári národov tento týždeň. „Strieľali na armádne lietadlá. Bolo to úplne neočakávané.“
Taifour a jeho spoluhráči, tréneri a zdravotnícky personál zostali uväznení v hoteli viac ako dva dni, pretože zásoby jedla a vody sa míňali. Odišli až potom, čo sa ozbrojenci stiahli a Taifour odletel späť do Spojených štátov, pričom svoju kariéru v Sudáne nechal za sebou, pretože hľadal nový tím.
Jeho skúsenosti odzrkadľujú skúsenosti iných sudánskych hráčov, ktorí boli nútení utiecť z krajiny, pričom rodinných príslušníkov zanechali vo vojnou zničenej africkej krajine, pričom sa pokúšali o futbalovú kariéru na najvyššej úrovni.
Sudánsky Abo Eisa kontroluje loptu počas futbalového zápasu Afrického pohára národov skupiny E medzi Alžírskom a Sudánom v Rabate, Maroko, v stredu 24. decembra 2025. (AP Photo/Mosa’ab Elshamy) (Copyright 2025 The Associated Press. Všetky práva vyhradené)
Vojnu v Sudáne označila OSN za najhoršiu humanitárnu krízu na svete. Vypukol v apríli 2023, keď mocenský boj medzi armádou a mocnými polovojenskými jednotkami rýchlej podpory prerástol do otvorených bojov s rozsiahlymi masovými vraždami a znásilňovaním a etnicky motivovaným násilím.
reklama
Konflikt si podľa údajov OSN vyžiadal viac ako 40 000 obetí, no humanitárne organizácie tvrdia, že skutočný počet môže byť mnohonásobne vyšší. Viac ako 14 miliónov ľudí bolo vysídlených, pretože v niektorých častiach krajiny sa šírili choroby a hladomor.
Ale sudánsky národný tím, známy ako Falcons of Jediane, je vytrvalý a kvalifikoval sa na Africký pohár napriek tomu, že trénoval a odohral každý kvalifikačný zápas v zahraničí. Sudán dokonca porazil Ghanu, čím poprel kvalifikáciu africkej veľmoci na štvortýždňový turnaj.
Sudánski hráči pózujú na fotografii tímu pred futbalovým zápasom Afrického pohára národov skupiny E medzi Alžírskom a Sudánom v Rabate, Maroko, v stredu 24. decembra 2025. (AP Photo/Mosa’ab Elshamy) (Copyright 2025 The Associated Press. Všetky práva vyhradené)
Pre mnohých Sudáncov sa tím stal symbolom nádeje a jednoty a vzácnym zdrojom radosti z úniku vojnových ťažkostí. Pred úvodným zápasom ich tímu proti Alžírsku v hlavnom meste Maroka Rabat sudánski priaznivci oslavovali, mávali štátnymi vlajkami a trúbili na klaksónoch. Stovky ľudí skandovali „Sudán!“ a tancovali, keď sa dostali na štadióny a do fanúšikovských zón.
reklama
„Vojna zničila mnohé časti krajiny a zabila príliš veľa nevinných ľudí,“ povedal agentúre AP reprezentant Mohamed Abuaagla. „Hranie a vyhrávanie hier prináša šťastie našim ľuďom doma. Snažíme sa do nich zasadiť malé semienko úsmevu, napriek ťažkostiam, ktoré znášajú.“
Samotní hráči čelili mnohým výzvam. Po pozastavení ligy kvôli vojne boli hráči nútení hrať v zahraničí, často v susednej Líbyi.
FILE.- Sudánske rodiny vysídlené z El-Fasher sa naťahujú, keď humanitárni pracovníci distribuujú zásoby potravín v novovytvorenom tábore El-Afadh v Al Dabbah, v severnom Sudáne, nedeľa 16. novembra 2025. (AP Photo/Marwan Ali, File) (Copyright 2025 The Associated Press. Všetky práva vyhradené)
Dva najväčšie sudánske kluby, Al Merrikh a Al Hilal, súťažia v rwandskej lige. Predtým hrali na šampionáte Mauritánie a vyhral ho Al Hilal. Minulý rok Sudánska futbalová asociácia zorganizovala to, čo nazvala „elite league“, súťaž ôsmich tímov, ktorá trvala menej ako mesiac.
reklama
Abuaagla stratil svojho strýka počas vojny.
„Bol chorý, ale nemohli sme ho odviezť do nemocnice, pretože všetci boli po boji zničení,“ povedal Abuaagla a bojoval so slzami.
Obaja hráči povedali, že vojna je hnacou silou pre sudánskych hráčov na ihrisku. Nesú váhu boja svojich krajanov, či už doma alebo v zahraničí, a cítia väčšiu zodpovednosť za zastupovanie Sudánu teraz ako kedykoľvek predtým.
Sudánska Mo Eisa (vpravo) strieľa na bránku vedľa Alžírčanky Aïssy Mandi počas futbalového zápasu Afrického pohára národov skupiny E medzi Alžírskom a Sudánom v Rabate, Maroko, v stredu 24. decembra 2025. (AP Photo/Mosa’ab Elshamy) (Copyright 2025. Všetky práva vyhradené)
Sudánska demonštrácia za ich tím, pretože slúži ako apolitický symbol krajiny, povedal agentúre AP analytik politických a bezpečnostných rizík Thomas O’Donoghue. Môže to ľudí zjednotiť a pripomenúť im alebo niečo, čo stojí za to oslavovať, povedal.
reklama
„Ale nemyslím si, že samotný futbalový tím môže dotlačiť bojujúce strany k prímeriu alebo sprostredkovaniu,“ povedal O’Donoghue. „Konflikt trvá už takmer tri roky a zahŕňa množstvo domácich a medzinárodných zainteresovaných strán, z ktorých mnohí majú ekonomické záujmy v Sudáne.“
Sudán prehral svoj úvodný zápas Afrického pohára proti Alžírsku a bude dúfať, že postúpi zo skupiny dobrými výsledkami proti Burkine Faso a Rovníkovej Guinei. Mužstvo však sužujú aj zranenia, vylúčení sú traja útočníci, kapitán tímu a krajný obranca.
„Je to ťažká situácia. Niekedy sa necítim pohodlne o tom hovoriť, ale musím sa jednoducho vysporiadať s tými, ktorí sú k dispozícii a ako ich najlepšie využiť,“ povedal po prehre s Alžírskom tréner Sudánu James Kwesi Appiah.
Hráči súťažiaci v Maroku sú odhodlaní ísť čo najďalej a majú sen zdvihnúť nad hlavu trofej.
„Pred každým zápasom sa modlím za ľudí v Sudáne,“ povedal Taifour. „Zaslúžia si šťastie a ja sa snažím urobiť všetko preto, aby som im ho priniesol.“
