Napätie na hraniciach Tadžikistanu a Afganistanu v Strednej Ázii rastie, pričom tadžická vláda tento mesiac informovala o viacerých ozbrojených inváziách, ktoré narúšajú jej krehké vzťahy s vodcami afganského Talibanu.
Viac ako tucet ľudí bolo zabitých pri útokoch mužov, ktorých tadžické úrady nazývajú „teroristami“, a následných stretoch s tadžickými silami, uviedli predstavitelia v Dušanbe a Pekingu. Medzi obeťami sú aj čínski štátni príslušníci pracujúci v odľahlých oblastiach hornatej bývalej sovietskej republiky.
V posledných bojoch tento týždeň zahynulo v tadžickom okrese Shamsiddin Shokhin najmenej päť ľudí vrátane „troch teroristov“, uviedli úrady.
Tadžikistan sa dlhodobo stavia proti vzostupu Talibanu v Afganistane, v krajine, s ktorou má do značnej miery nezabezpečenú hranicu dlhú 1340 km (830 míľ).
Napriek opatrnému diplomatickému zapojeniu oboch krajín, aby sa prispôsobili novým regionálnym skutočnostiam, uviedli analytici, že frekvencia nedávnych pohraničných stretov ohrozuje dôveryhodnosť Talibanu a vyvoláva otázky o jeho schopnosti presadzovať poriadok a bezpečnosť.
Tu je všetko, čo vieme o stretoch pozdĺž tadžicko-afganskej hranice a prečo na nich záleží:
Vlajka Talibanu veje na moste cez rieku Panj na afgansko-tadžickej hranici pri pohľade z tadžického okresu Darvoz (Súbor: Amir Isaev/AFP)
Čo sa deje na tadžicko-afganskej hranici?
Hranica vedie pozdĺž rieky Panj cez odľahlý hornatý terén južného Tadžikistanu a severovýchodného Afganistanu.
Tadžický štátny výbor pre národnú bezpečnosť vo štvrtok vo vyhlásení uviedol, že „traja členovia teroristickej organizácie“ prešli v utorok na tadžické územie. Výbor dodal, že mužov našli nasledujúce ráno a vystrelili s tadžickými pohraničníkmi. Zahynulo päť ľudí vrátane troch votrelcov.
Tadžickí predstavitelia neuviedli mená ozbrojených mužov ani nespresnili, ku ktorej skupine patria. Úradníci však uviedli, že na mieste činu zaistili tri pušky M-16, útočnú pušku Kalašnikov, tri pištole zahraničnej výroby s tlmičmi, 10 ručných granátov, ďalekohľad na nočné videnie a výbušniny.
Dušanbe uviedol, že ide už o tretí útok z afganskej provincie Badachšán za posledný mesiac, ktorý si vyžiadal smrť jeho personálu.
Tieto útoky, povedali vo štvrtok tadžickí predstavitelia, „dokazujú, že vláda Talibanu prejavuje vážnu a opakovanú nezodpovednosť a nezáväznosť pri plnení svojich medzinárodných záväzkov a dôsledných sľubov o zaistení bezpečnosti… a boji proti členom teroristických organizácií“.
Taliban vo vyhlásení vyzval Taliban, aby sa „ospravedlnil ľudu Tadžikistanu a prijal účinné opatrenia na zaistenie bezpečnosti pozdĺž spoločnej hranice“.
Tadžikistan nenaznačil, aký môže byť motív útokov, ale zdá sa, že útoky sú zamerané na čínske spoločnosti a občanov pracujúcich v oblasti.
Pracovníci Talco Gold, spoločnej tadžicko-čínskej ťažobnej firmy, hovoria pred plagátom čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a tadžického prezidenta Emomaliho Rahmona v antimónovej bani Saritag v západnom Tadžikistane (Súbor: AFP)
Ako je do toho všetkého zapojená Čína?
Peking je najväčším veriteľom Tadžikistanu a jedným z jeho najvplyvnejších hospodárskych partnerov s významným vplyvom na infraštruktúru, baníctvo a iné projekty v pohraničných regiónoch.
Čína a Tadžikistan majú tiež spoločnú hranicu s dĺžkou 477 km (296 míľ), ktorá vedie cez vysokohorské pohorie Pamír vo východnom Tadžikistane, ktoré susedí s čínskym regiónom Sin-ťiang.
V posledný novembrový týždeň došlo k dvom útokom proti čínskym spoločnostiam a občanom. 26. novembra dron vybavený výbušným zariadením zaútočil na areál patriaci súkromnej čínskej spoločnosti ťažiacej zlato Shohin SM v odľahlom regióne Khatlon na tadžicko-afganskej hranici a zabil troch čínskych občanov.
Pri druhom útoku 30. novembra skupina mužov vyzbrojených zbraňami spustila paľbu na pracovníkov štátnej spoločnosti China Road and Bridge Corporation, pričom v tadžickej štvrti Darvoz zabila najmenej dvoch ľudí.
Tadžickí predstavitelia uviedli, že tieto útoky pochádzajú z dedín v afganskej provincii Badachšán, ale nezverejnili žiadnu príslušnosť ani motív útokov.
Čínski štátni príslušníci sa stali terčom útokov aj v pakistanskej provincii Balúčistan a pozdĺž afgansko-pakistanskej hranice.
Čínske veľvyslanectvo v Dušanbe odporučilo čínskym spoločnostiam a personálu evakuovať pohraničnú oblasť. Čínski predstavitelia požadovali, „aby Tadžikistan prijal všetky potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti čínskych podnikov a občanov v Tadžikistane“.
Kto vykonáva tieto útoky?
Zatiaľ čo útočníci neboli identifikovaní, analytici a pozorovatelia sa domnievajú, že útoky nesú znaky odnože ISIL (ISIS) v provincii Khorasan (ISKP), ktorej cieľom je podľa nich zdiskreditovať afganských vodcov Talibanu.
„ISKP zaútočil na cudzincov v Afganistane a vykonal útoky na cudzincov v Afganistane ako kľúčový pilier svojej stratégie,“ povedal Ibraheem Bahiss, analytik International Crisis Group so sídlom v Kábule.
„Cieľom je rozbiť imidž Talibanu ako poskytovateľa bezpečnosti, s ktorým by sa mali regionálne vlády spojiť,“ povedal Bahiss pre Al-Džazíru.
Členovia Talibanu sa zúčastňujú na zhromaždení pri príležitosti tretieho výročia zajatia Kábulu Talibanom v afganskej metropole 14. augusta 2024. (Sayed Hassib/Reuters)
Ako na tieto útoky reagoval Taliban?
Kábul vyjadril svoj „hlboký zármutok“ nad vraždami čínskych robotníkov z 28. novembra.
Taliban obvinil z násilia nemenovanú ozbrojenú skupinu, ktorá sa podľa neho „snaží vytvoriť chaos a nestabilitu v regióne a zasiať nedôveru medzi krajinami“, a uistil Tadžikistan o svojej plnej spolupráci.
Po tohtotýždňových stretoch Sirajuddin Haqqani, minister vnútra Talibanu, uviedol, že Kábul je naďalej odhodlaný dodržiavať dohodu z Dauhy z roku 2020, dohodu so Spojenými štátmi o postupnom sťahovaní zahraničných jednotiek z Afganistanu výmenou za záväzky Talibanu s cieľom zabrániť tomu, aby bol Afganistan využívaný ako základňa na útoky na iné krajiny.
V prejave na slávnostnom promócii policajných kadetov na Národnej policajnej akadémii v Kábule vo štvrtok Haqqani povedal, že Afganistan nepredstavuje žiadnu hrozbu pre iné krajiny a dvere k dialógu zostávajú otvorené.
„Chceme riešiť problémy, nedôveru alebo nedorozumenia prostredníctvom dialógu. Prešli sme skúškou konfrontácie. Možno sme slabí v zdrojoch, ale naša viera a vôľa sú silné,“ povedal a dodal, že bezpečnosť sa zlepšila do tej miery, že predstavitelia Talibanu teraz cestujú po krajine bez zbraní.
Taliban trvá na tom, že z Afganistanu neoperujú žiadne „teroristické skupiny“. V nedávnej správe však výbor OSN na monitorovanie sankcií uviedol prítomnosť viacerých ozbrojených skupín vrátane ISKP, Tehreek-e-Taliban Pakistan, al-Káida, Turkistanská islamská strana, Jamaat Ansarullah a Ittehad-ul-Mujahideen Pakistan.
Jamaat Ansarullah je tadžická skupina napojená na siete napojené na al-Káidu a aktívna predovšetkým v severnom Afganistane v blízkosti tadžických hraníc.
Afganci cestujú po hraničnej ceste pri pohľade z tadžického okresu Darvoz (Súbor: Amir Isaev/AFP)
Aké sú vzťahy Talibanu a Tadžikistanu?
Po celé desaťročia bol vzťah medzi Tadžikistanom a Talibanom definovaný hlbokým ideologickým nepriateľstvom a etnickou nedôverou voči Dušanbemu, ktorý je jedným z najzúrivejších kritikov skupiny v Strednej Ázii.
V 90. rokoch sa Tadžikistan spojil so Severnou alianciou proti Talibanu, ktorú viedol afganský vojenský veliteľ a bývalý minister obrany Ahmad Shah Massoud.
Po návrate Talibanu k moci v Afganistane v auguste 2021 bol Tadžikistan medzi svojimi susedmi osamotený, ktorý odmietol oficiálne uznať novú vládu.
Pragmatická diplomatická angažovanosť sa však potichu začala okolo roku 2023, poháňaná ekonomickou nevyhnutnosťou a spoločnými bezpečnostnými obavami z prítomnosti ISKP. Tadžická delegácia na vysokej úrovni navštívila v novembri Kábul, aby urýchlila obnovenie vzťahov, čo bola prvá takáto návšteva od návratu Talibanu k moci.
Obe vlády si však naďalej vymieňajú obvinenia, že tá druhá ukrýva „teroristov“, čo je hlavný tŕň ich bilaterálneho vzťahu, a že cez ich hranice dochádza k pašovaniu drog.
Tadžicko-afganská hranica bola dlho hlavnou trasou obchodovania s afganským heroínom a metamfetamínom do Strednej Ázie a ďalej do Ruska a Európy, pričom sa využíval členitý terén a slabá polícia.
„Stúpajúca frekvencia (zrážok) je nová a zaujímavá a vyvoláva otázku: či by sme mohli byť svedkami objavenia sa novej hrozby,“ povedal Bahiss.
Provincia Badakšán, z ktorej podľa tadžických úradov pochádzajú útoky na čínskych občanov, predstavuje pre Taliban zložitú bezpečnostnú situáciu, pretože sa snaží zastaviť hrozbu zo strany ozbrojených opozičných skupín, dodal Bahiss.
Túto bezpečnostnú otázku ešte viac skomplikoval zásah Talibanu proti pestovaniu maku v provincii, povedal. Taliban čelí tejto politike odporu zo strany farmárov na severe. Je to z veľkej časti preto, že terén Badakshanu znamená, že mak je jedinou životaschopnou plodinou.
Minister zahraničných vecí afganského Talibanu Amir Khan Muttaqi zavolal začiatkom tohto mesiaca svojmu tadžickému náprotivku, aby vyjadril ľútosť nad útokmi na čínskych občanov a uviedol, že jeho vláda je pripravená posilniť spoluprácu medzi ich pohraničnými silami (Anushree Fadnavis/Reuters)
Ako je na tom Taliban s ostatnými susedmi?
Odkedy Taliban v roku 2021 znovu prevzal kontrolu nad Afganistanom, niektorí z jeho susedov udržiavali pragmatický transakčný vzťah, zatiaľ čo iní nie.
Zvlášť sa zhoršili vzťahy s Pakistanom, ktorý bol predtým jeho patrónom. Islamabad obviňuje Kábul, že poskytuje útočisko bojovníkom Pakistanu Tehrik-i-Taliban, známeho aj ako pakistanský Taliban. Napätie v tejto otázke vyvrcholilo v novembri, keď Pakistan zaútočil na Kábul, Chóst a ďalšie provincie, čo vyvolalo odvetné útoky Talibanu na hraničné priechody.
Desiatky ľudí boli zabité predtým, ako Katar a Turecko sprostredkovali prímerie. Obe strany však odvtedy bojujú a navzájom sa obviňujú z porušenia krehkého prímeria.
Taliban popiera obvinenia Islamabadu a obviňuje Pakistan zo „zlyhaní vlastnej bezpečnosti“.
Medzitým Taliban teraz investuje do rozvoja nových vzťahov s pakistanským úhlavným rivalom, Indiou, pričom delegácie navštevujú indické mestá kvôli obchodným a bezpečnostným diskusiám. Naí Dillí bolo predtým súčasťou aliancie proti Talibanu. Tento prístup sa však zmenil so zhoršujúcimi sa vzťahmi medzi Pakistanom a Talibanom.
