Na spojenie nevinnosti a radosti s tragédiou sa len málo historických udalostí približuje udalostiam na Vianoce v roku 1914.
Päť mesiacov po začiatku Veľkej vojny boli britskí a nemeckí vojaci vyzvaní, aby na niečo vyše dňa zložili zbrane a vytvorili predbežnú patovú situáciu, ktorá umožnila vojakom na oboch stranách zbierať svojich mŕtvych a zranených mužov z Krajiny nikoho medzi zákopmi.
Verí sa, že vojaci sa medzi sebou rozprávali, spievali koledy, vymieňali si jedlo a cigarety – ale najtrvalejším detailom je, že uprostred vojny sa obe strany rozhodli pri tejto príležitosti zahrať futbalový zápas.
Obraz vojakov, ktorí kladú zbrane, aby sa chopili futbalovej lopty, je taký silný, že zápas vianočného prímeria z roku 1914 sa stal inšpiráciou pre hry, filmy, romány, piesne – a dokonca aj vianočnú reklamu Sainsbury.
Ale pri kladení otázok o tom, ako súťaž vznikla – a kto vyhral nerozhodný výsledok – je preosievanie realitou a mýtmi trochu zložitejšie.
Pre jedného očitého svedka to boli Briti, ktorí vyrobili loptu a zlákali Nemcov do zápasu.
Britskí a nemeckí vojaci zložili zbrane a v roku 1914 sa spojili, aby dosiahli jedinečné vianočné prímerie
Krátke slávnosti a prerušenie násilia v niektorých oblastiach sa odohrali na pozadí hrôz zákopovej vojny
„Zrazu prišiel Tommy s futbalovou loptou, už kopal a robil si srandu, a potom začal futbalový zápas,“ napísal poručík Johannes Niemann zo 133. saského pešieho pluku.
„Ciele sme označili našimi čiapkami. Tímy boli rýchlo založené na zápas na zamrznutom blate a Fritzes porazili Tommies 3-2.
Pravdepodobnejšie však bolo, že sa nekonala vôbec žiadna formálna hra, do ktorej by sa mohol zapojiť každý, kto mohol.
„Podelili sme sa s Nemcami o fašiangy a dobroty a potom sa odniekiaľ objavil tento futbal,“ povedal Ernie Williams, ktorý slúžil u 6. práporu Cheshire Regiment. ‚Bol to riadny futbal.
„Ale netvorili sme tím, nebola to tímová hra v žiadnom zmysle slova. Vieš, bola to kopačka, všetci sa bavili.
„Prišlo to z ich strany, nie z našej strany, odkiaľ prišla lopta. Myslím, že by ich bolo aspoň pár stoviek (zúčastnených). Mal som to vyskúšať. Vtedy som bol celkom dobrý, keď som mal 19.“
Po čiarach hore-dole, kde sa loptička nenašla, sa využívali náhradníci. George Ashurst, britský poddôstojník, ktorý slúžil u 2. práporu Lancashire Fusiliers, si pamätal niečo oveľa provizórnejšie, „prázdne vrece s pieskom, zviazali sme ho šnúrou a kopli sme ním hore“.
Ešte menej tvárnu ‚loptičku‘ opísal list uverejnený v tom roku v silvestrovskom vydaní denníka Manchester Guardian.
V niektorých častiach západného frontu mali vojaci to šťastie, že mohli hrať s loptou, zatiaľ čo iní sa museli uspokojiť s náhradnými náhradami.
„Jeden dôstojník sa stretol s bavorákom, fajčil si cigaretu a rozprával sa s ním asi v polovici medzi riadkami,“ opísal list. „Potom sa pár mužov zbratalo rovnakým spôsobom a dnes skutočne existuje mier.
„Muži sa spolu rozprávali a mali futbalový zápas s plechovkou hovädzieho dobytka a jeden muž prišiel a ostrihal Nemca.“
Zatiaľ čo vianočné prímerie bolo obmedzené na určité úseky západného frontu, pričom sa ho zúčastnilo odhadom 100 000 mužov, nie všetci, ktorí boli zapojení do dočasného prímeria, sa cítili dobre, že sa môžu zúčastniť tohto športu.
Generál Sir Walter Congreve, VC, sa vyhýbal vianočnému prímeriu, pretože neveril, že Nemci odolajú zastreleniu dôstojníka jeho vysokej hodnosti, prezradil v liste, ktorý napísal svojej manželke.
Congreve, ktorý viedol streleckú brigádu, napísal list po tom, čo 25. decembra 1914 navštívil jednotky v časti priekopy známej ako Ulička mŕtveho muža v severnom Francúzsku.
Opisuje to, čo tam videl, ako „mimoriadny stav vecí“ a hovorí o jednotkách a dôstojníkoch z oboch strán, „ktoré spolu celý deň chodia, dávajú si cigary a spievajú piesne“.
Congreve, vtedy 52-ročný, ktorý vyhral svoj Viktóriin kríž počas druhej búrskej vojny v roku 1899 a bol známy ako ‚Squibs‘, dodáva: ‚Bol som pozvaný, aby som sa išiel pozrieť na Nemcov, ale zdržal som sa, pretože som si myslel, že by nemohli odolať generálovi.‘
Generál však potvrdzuje príbeh o futbale, ktorý sa hrá v Zemi nikoho, čím ostro stavia slávnosti na pozadí prebiehajúcej vojny.
„Vedľa vedľa seba dva prápory oproti sebe strieľali celý deň, a tak som počul, že to bolo severnejšie, 1. RB hral futbal s Nemcami oproti nim – ďalšie pluky sa navzájom strieľali,“ napísal Congreve.
Ale akokoľvek je ťažké oddeliť fakty od fikcie, niet pochýb o tom, že vianočná prestávka v nepriateľstve medzi dvoma bojujúcimi stranami sa stala dojímavým príkladom ľudskosti tvárou v tvár vojne – a zostáva trvalým symbolom týchto hodnôt.
V Messines v Belgicku bol odhalený pamätník prímeria v podobe sochy od Andrewa Edwardsa britských a nemeckých vojakov, ktorí si chcú podať ruku s futbalovou loptou medzi nimi pri nohách. V Anglicku bol v National Memorial Arborétum odhalený ďalší pamätník podania rúk, na ktorom sú zopnuté ruky obklopené drôteným obrysom futbalovej lopty.
Pred jedenástimi rokmi si vianočné prímerie pripomenul 100-ročné výročie projektu Football Remembers, pričom Premier League aj amatérski súperi sa pred ich výkopmi po celej krajine prvý decembrový víkend predstavili ako jeden tím.
Tímy po celej krajine spoločne pózovali ako jeden pri spomienke na výročie
Viac ako 30 000 školám bol zaslaný vzdelávací balík, ktorý obsahoval zdroje, ktoré deťom pomohli dozvedieť sa o prímerí a úlohe futbalu pri nábore a morálke počas prvej svetovej vojny.
Projekt nazval princ William, ktorý bol vtedy vojvodom z Cambridge „silný spôsob, ako zaujať a vzdelávať mladých ľudí o tak dôležitom momente našej histórie“.
„Všetci sme vyrastali na príbehu vojakov z oboch strán, ktorí na Štedrý deň zložili zbrane, a dnes zostáva úplne aktuálny ako posolstvo nádeje nad nepriazňou osudu, dokonca aj v tých najtemnejších časoch,“ dodal.
V tom roku sa hral aj spomienkový zápas medzi britským a nemeckým vojakom. Prinajmenšom tam bol výsledok presvedčivý – domáci v Aldershote prekonali Bundeswehr o jediný gól.
