Rusko zdvojnásobuje svoje nároky na Ukrajinu v zjavnej snahe preukázať nejaký vojenský úspech v roku 2025 doma a ovplyvniť mierové rozhovory so Spojenými štátmi.
Ruský prezident Vladimir Putin minulý piatok na koncoročnej tlačovej konferencii novinárom povedal, že moskovské sily obsadili Siversk vo východnej oblasti Doneck a Vovčansk v severnej Charkovskej oblasti.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
Putin tiež tvrdil, že ruské sily držia najmenej polovicu Lymanu a Kostiantynivky v Donecku a Huljaipole v južnom Záporoží – všetko mestá v prvej línii.
Ukrajinskí pozorovatelia prosili o rozdiel. Inštitút pre štúdium vojny (ISW), think-tank so sídlom vo Washingtone, uviedol, že satelitné a open source vizuálne dôkazy protirečia Putinovi.
„ISW nezaznamenalo žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali niektoré z týchto tvrdených zabavení alebo rozsiahlych pokrokov, a zaznamenalo iba dôkazy naznačujúce prítomnosť Ruska (či už prostredníctvom infiltračných misií alebo útokov) v 7,3 percentách Hulyaipole a 2,9 percentách Lymanu,“ napísalo.
(Al Jazeera)
ISW tiež odhadol, že ruské zálohy si nevyžiadali viac ako 5 percent Kostiantynivky.
„Dokonca aj tvrdenia ruských milbloggerov (vojenských reportérov) nepodporujú mnohé z Putinových tvrdení,“ povedal ISW, pričom milbloggeri tvrdili, že „ruské sily zajali maximálne“ asi 7 percent Lymanu a 11 percent Kostiantynivky.
Kremeľ tiež tvrdil, že je v úplnom vlastníctve Kupianska v Charkove a Pokrovska v Donecku. ISW odhaduje, že Rusko nevlastní viac ako 7,2 percenta Charkova a ukrajinský vrchný veliteľ povedal, že ukrajinské sily vytlačili Rusko zo 16 štvorcových kilometrov (6,1 štvorcových míľ) Pokrovska.
18. decembra podal vrchný veliteľ Ruska Valerij Gerasimov koncoročnú správu zahraničným vojenským predstaviteľom, v ktorej tvrdil, že Rusko tento rok zabralo 6 300 km2 Ukrajiny, čo je o niečo viac ako 6 000 km², na ktoré si pred týždňom nárokoval ruský minister obrany Andrej Belousov.
Ale ISW odhaduje, že Rusko nezabralo viac ako 4 984 km štvorcových (1 900 štvorcových míľ) obsahujúcich 196 osád, a nie 300, o ktorých tvrdili ruskí predstavitelia.
Putin urobil jedno pravdivé tvrdenie, že dobyl východné mesto Siversk.
Zelenskyj napriek nezhodám víta „spoluprácu“ s USA
Falošné ruské tvrdenia prišli v priebehu dvoch týždňov, keď vyjednávači USA a Ukrajiny zintenzívnili rozhovory o mierovom pláne, proces, ktorý sa skončil v pondelok po troch dňoch rokovaní na Floride.
„Cítime, že Amerika chce dosiahnuť konečnú dohodu, a z našej strany je tu plná spolupráca,“ povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer v príhovore k svojmu ľudu.
Napriek tomu 20-bodový plán, ktorý zverejnil v stredu ráno, odhalil, že v najcitlivejšej otázke územia neexistuje žiadna dohoda medzi USA a Ukrajinou.
Rusko žiadalo, aby Ukrajina okrem Krymu v plnom rozsahu odstúpila aj regióny Doneck, Luhansk, Záporoží a Cherson.
Ukrajina to odmieta. Európa navrhla ponechať územnú diskusiu po úplnom prímerí.
(Al Jazeera)
Zelenskyj vyzval na summit s americkým prezidentom Donaldom Trumpom s cieľom vypracovať spoločnú pozíciu k územným úpravám.
Je príznačné, že USA súhlasili s bezpečnostnými zárukami na úrovni NATO pre Ukrajinu – doložkou o vzájomnej obrane, ktorá by mohla priviesť NATO do vojny na strane Ukrajiny, ak by na ňu Rusko znova zaútočilo.
Európska únia osobitne uviedla, že v blízkej budúcnosti urobí z Ukrajiny plnoprávneho člena, čo by ju oprávňovalo aj na vzájomnú obranu pred členmi bloku, z ktorých väčšina sú členmi NATO.
Rovnako dôležité je, že plán umožňuje Ukrajine udržať si svoju armádu v plnej sile a nevyzýva ju, aby uznala okupované územie za de facto ruské – body, na ktorých Moskva trvala a USA ich zahrnuli do svojho pôvodného návrhu.
Kremeľ uviedol, že vie o 20-bodovom dokumente, ktorý vypracovali Washington a Kyjev.
Rusko „sformuluje“ svoju pozíciu a „bude vo veľmi blízkej budúcnosti pokračovať v našich kontaktoch prostredníctvom existujúcich kanálov, ktoré v súčasnosti fungujú“, povedal v stredu novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Útoky na veľké vzdialenosti
Keď na zemi zúrila vojna, Rusko a Ukrajina obchodovali s útokmi na veľké vzdialenosti pomocou dronov a rakiet.
V týždni od 18. do 24. decembra Rusko odpálilo na Ukrajinu 1227 bezpilotných lietadiel a 41 rakiet. Ukrajina zachytila 80 percent bezpilotných lietadiel a 83 percent rakiet, no útoky v sobotu a utorok zabili najmenej štyroch civilistov vrátane dieťaťa.
Ukrajinská štátna bezpečnostná služba (SBU) uviedla, že 20. decembra zasiahla dve ruské stíhačky Su-27 na leteckej základni Belbek pri okupovanom Sevastopole na Kryme. Dva dni predtým Ukrajina oslabila systémy protivzdušnej obrany na základni a zasiahla stíhacie lietadlo MiG-31.
Ukrajina tiež uviedla, že zasiahla ruskú ropnú plošinu v Kaspickom mori patriacu Lukoilu a poškodila jednu z jej vrtných plošín.
(Al Jazeera)
Ukrajina sa tento rok zamerala na ruské rafinérie, elektrárne a inú energetickú infraštruktúru s cieľom narušiť príjmy Moskvy z exportu a dodávky paliva ruskej armáde.
V novembri začala dronmi s povrchom mieriť aj Ukrajina na tankery patriace Rusku. V piatok ukrajinské letecké bezpilotné lietadlá zaútočili na Qendil v Stredozemnom mori, čo je prvýkrát, čo Ukrajina umiestnila svoje tankery tak ďaleko od svojich brehov.
Ukrajinská vojenská rozviedka v pondelok použila bombu v aute na atentát na generálporučíka Fanila Sarvarova, náčelníka oddelenia operačného výcviku ruského generálneho štábu.
európska pomoc
Trump krátko po nástupe do úradu oznámil, že Ukrajine už nebude posielať vojenskú pomoc, ale súhlasil s predajom zbraní Kyjevu, za ktoré zaplatila Európska únia, Kanada, Austrália a Japonsko, ktoré teraz financujú vojnové úsilie.
Tento proces dosiahol dôležitý míľnik v piatok, keď Európska rada vládnych lídrov schválila pôžičku vo výške 90 miliárd eur (106 miliárd USD) Ukrajine na dva roky.
„Ukrajina dostane najmenej 45 miliárd (53 miliárd dolárov) ročne v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. A tieto prostriedky môžu byť splatené iba z ruských fondov,“ povedal Zelenskyj Ukrajincom po rozhodnutí. Európa však ostro odmietla načrtnúť akúkoľvek súvislosť medzi 210 miliardami eur v ruských štátnych aktívach imobilizovaných v európskych bankách a pôžičkou po tom, čo Taliansko, Bulharsko, Malta a Belgicko vetovali plán použiť tieto peniaze ako kolaterál na pôžičku na reparácie Ukrajine.
„Nikto nebude nikdy schopný vysvetliť európskym voličom, prečo by Európa mala vrátiť 200 miliárd (235 miliárd dolárov) Putinovi – po tom všetkom, čo zničil, a po všetkých ťažkých rozhodnutiach, ktoré Európa musela urobiť kvôli jeho vojne,“ povedal Zelenskyj európskym lídrom 18.
Americko-ukrajinský 20-bodový plán sľubuje zmobilizovať 800 miliárd dolárov na obnovu Ukrajiny.
(Al Jazeera)
Source Link
