Mali, Burkina Faso a Niger oznámili spustenie spoločného vojenského práporu zameraného na boj proti ozbrojeným skupinám v Saheli, jednom z najchudobnejších a najnestabilnejších regiónov Afriky.
Iniciatíva bola ohlásená na konci dvojdňového summitu Aliancie sahelských štátov (AES) v hlavnom meste Mali Bamaku, keď sa tieto tri krajiny snažia zlepšiť bezpečnostnú situáciu v dôsledku rastúcich útokov separatistických skupín, ako aj ozbrojených skupín napojených na al-Káidu a ISIL (ISIS).
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Išlo o druhý summit skupiny od jej založenia v roku 2023.
Tu je to, čo potrebujete vedieť o samite a o tom, či spoločný prápor pomôže zlepšiť bezpečnostnú situáciu v troch krajinách Sahelu.
Čo bolo dohodnuté?
Dohodli sa na spustení spoločného práporu, ktorý by mal podľa odhadov zahŕňať 5 000 vojakov z týchto troch krajín, s mandátom zameraným na boj proti terorizmu a bezpečnosť hraníc.
Vodca Burkiny Faso Ibrahim Traore, ktorý bol vymenovaný za šéfa aliancie, ohlásil v najbližších dňoch „rozsiahle“ spoločné operácie proti ozbrojeným skupinám.
Okrem toho traja lídri spoločne spustili aj televíziu AES, ktorá je v oficiálnych komunikáciách opísaná ako nástroj boja proti dezinformáciám a propagácie naratívnosti regiónu.
Vo vyhlásení predsedníctva Burkinabe sa uvádza, že lídri preskúmajú správy o implementácii, prijmú rozhodnutia na konsolidáciu dosiahnutých úspechov a budú riešiť hlavné výzvy, ktorým blok čelí.
Generál Omar Tchiani, vodca nigerskej vojenskej vlády, povedal, že AES „skončila so všetkými okupačnými silami v našich krajinách“. „Žiadna krajina ani záujmová skupina už nebude rozhodovať za naše krajiny,“ povedal.
Zlepšilo spoliehanie sa na ruské sily bezpečnostnú situáciu?
Vojenskí vodcovia troch krajín v posledných rokoch vykopli dlhoročných bezpečnostných partnerov Francúzsko a Spojené štáty. Tisíce francúzskych vojakov boli rozmiestnené v niekoľkých afrických krajinách vrátane troch krajín Sahelu, zatiaľ čo Niger hostil takmer 1000 amerických vojakov a bol miestom najväčšej bezpilotnej základne v Afrike. Americké sily sa minulý rok stiahli z Nigeru.
Po prerušení vzťahov so svojimi západnými partnermi sa vojenskí vodcovia z krajín Sahelu obrátili na Rusko uprostred čoraz zraniteľnejšej bezpečnostnej situácie.
Bamako teraz spolupracuje s ruskými silami, pôvodne s približne 1 500 príslušníkmi žoldnierskej skupiny Wagner a od júna približne 1 000 bojovníkmi z polovojenskej skupiny Africa Corps kontrolovanej Kremľom.
Ruskí vojaci sú, aj keď v menšom počte, prítomní aj v Burkine Faso a Nigeri.
Analytik Ulf Laessing o zdanlivom rozpore v tom, že umožňuje ruským žoldnierom operovať na ich pôde a zároveň si nárokovať nezávislosť od cudzieho vplyvu, hovorí, že ide o správu od vojensky riadených krajín pre Západ, s ktorými by chceli „menej spolupracovať“.
„Nevadí im spolupracovať s Ruskom a všetky tri krajiny kúpili drony z Turecka,“ poznamenal Laessing, analytik Sahelu z Konrad-Adenauer Stiftung.
„Čína tiež dodáva zbrane do niektorých krajín, takže je to odkaz proti Západu.“
Medzitým Rida Lyammouri, vedúci pracovník Centra pre politiku pre Nový Juh, hovorí, že je menej pravdepodobné, že Rusko bude zasahovať do ich „domácej politiky“.
„Na druhej strane západní partneri často podmieňujú intervencie tým, čo považujú za demokratické praktiky zosúladené so západným svetom,“ povedal.
Niekoľko západných krajín vrátane Spojených štátov, Francúzska a Spojeného kráľovstva, ako aj Európskej únie uvalilo cielené sankcie, pozastavenie pomoci a vízové obmedzenia na tri krajiny Sahelu v reakcii na ich príslušné vojenské prevraty.
Ale spoliehanie sa na ruské sily nepomohlo zlepšiť bezpečnostnú situáciu, hovorí analytik Laessing.
„Odkedy Rusi dorazili do Mali, bezpečnostná situácia sa zhoršila, pretože nerozlišujú medzi bojovníkmi a civilistami,“ povedal a poukázal na správy o ľudských právach, ktoré obviňujú ruské sily z hrubého porušovania.
Analytik Lyammouri hovorí, že zatiaľ čo ruskí žoldnieri mohli pomôcť armáde dobyť mesto Kidal a časti severného Mali od povstalcov Tuaregov, snažili sa urobiť nejaké zlepšenia, pokiaľ ide o boj proti „násilným extrémistickým skupinám“.
Nielenže naďalej predstavujú skutočnú hrozbu a vykonávajú takmer každodenné útoky, ale expandovali aj do nových geografických oblastí v južnej a západnej časti Mali.
Ktoré ozbrojené skupiny operujú v Burkine Faso, Mali a Nigeri?
Tieto tri krajiny už viac ako desať rokov bojujú s ozbrojenými skupinami vrátane niektorých napojených na al-Káidu a ISIL, ako aj so separatistami.
Najvplyvnejšou skupinou je Jama’at Nusrat al-Islam wal-Muslimin (JNIM), koalícia napojená na al-Káidu, ktorá vznikla v roku 2017. JNIM je hlboko zakorenená v strednom a severnom Mali, expandovala do veľkej časti Burkiny Faso a teraz pôsobí aj v západnom Nigeri.
Ďalšou vedúcou skupinou je pobočka ISIL vo Veľkej Sahare (ISGS), známa aj ako pobočka ISIL v provincii Sahel (ISSP).
ISGS je obzvlášť aktívny vo východnom Mali, západnom Nigeri a častiach severnej a východnej Burkiny Faso, najmä v trojhraničnej zóne. Vykonávala rozsiahle útoky na vojenské základne a dediny.
Medzi ďalšími aktérmi je Azawad Liberation Front (FLA), separatistické hnutie vedené Tuaregmi, ktoré pôsobí na severe Mali. Vznikla v roku 2024 po zlúčení s inými skupinami, ako je Národné hnutie Tuaregov za oslobodenie Azawadu (MNLA), podnikla útoky proti malijským aj ruským silám.
Korene konfliktu siahajú do roku 2012, keď skupina MNLA – bojujúca za nezávislý štát Azawad – dobyla časti severného Mali, no ich kontrola nad týmto územím mala krátke trvanie.
Bezpečnostný chaos v roku 2012 sa zhodoval s prevratom v Bamaku, čím sa na severe vytvorilo mocenské vákuum. Toto vákuum umožnilo Ansar Dine pridruženým k al-Káide zmocniť sa územia pred povstalcami Tuaregov, čo v roku 2013 vyvolalo vojenskú intervenciu Francúzska.
Ansar Dine sa spolu s niekoľkými ďalšími ozbrojenými skupinami zlúčili a vytvorili JNIM.
Aké sú hlavné výzvy, ktorým čelia všetky tri štáty?
Podľa analytika Lyammouriho čelia všetky tri krajiny „veľkým bezpečnostným výzvam“. Povedal: „Dynamika celkového konfliktu sa môže v jednotlivých krajinách líšiť.“
Okrem toho konflikt viedol k ekonomickým problémom pre vnútrozemské národy, dodal Lyammouri a poznamenal napríklad, že JNIM od septembra blokuje hlavné cesty.
JNIM sa zameriava na palivové tankery, najmä na tankery prichádzajúce zo Senegalu a Pobrežia Slonoviny, cez ktoré sa prepravuje väčšina dovážaného tovaru do Mali.
„Dokazuje to zraniteľnosť ekonomiky Mali, ktorá sa spolieha výlučne na dopravu z pobrežných štátov bez akýchkoľvek iných alternatív,“ povedal a dodal, že zostáva diplomaticky izolovaná od Západného a regionálneho bloku Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS).
„Napätie s týmito krajinami ešte viac izolovalo štáty AES a dostalo ich pod sociálny tlak, keďže ceny tovarov sa zvyšujú a prístup k základnému tovaru sa pre miestne obyvateľstvo stáva bojom,“ dodal.
O tom, či spoločný prápor pravdepodobne uspeje, Laessing povedal, že bezpečnostné výzvy sú „také zložité“. „Ktokoľvek by sa snažil ovládnuť túto hrozbu,“ povedal.
„Nakoniec potrebujete rokovania, potrebujete politické riešenie… vojenská sila sama o sebe môže trochu pomôcť, ale nevyrieši konflikt.“
