Kto je najlepší hráč španielskeho futbalu?
Je jasné, že existuje viacero kandidátov, od Lamine Yamal, ktorý si užil raketový vzostup pre Barcelonu vo veku len 18 rokov, cez Pedriho, ktorý vtkol mágiu do každého vlastníctva s Blaugranas, po Kyliana Mbappeho, ktorý je na ceste za druhou cenou Pichichi s Realom Madrid, až po ďalších hráčov ako Vinicius Junior, Julian Bellingharez, Jude Bellingharez, Jude Bellingharez. Je však mimo pochybností, že najlepším anglicky hovoriacim novinárom v španielskom futbale nie je nikto iný ako Simon James ‚Sid‘ Lowe.
Lowe sa narodil v Archway v Anglicku 21. júna 1976 a vyrastal v severnom Londýne a rýchlo sa priklonil k futbalu – radšej sa rozhodol podporovať Liverpool než miestne tímy Arsenal alebo Tottenham Hotspur – ako aj španielsky jazyk a kultúru. V 13 rokoch študoval Lowe v zahraničí v meste Lorca v Španielsku a natoľko sa mu tam páčilo, že sa rozhodol študovať španielčinu a tento predmet promovať s maturitou. Lowe začal študovať históriu a politiku na univerzite v Sheffielde a potom prešiel na štúdium histórie a španielčiny s dvojitým vyznamenaním a akademický rok 1996/97 strávil v Oviede. Lowe vyvážil svoj čas medzi výskumom na čiastočný úväzok magisterského štúdia histórie, získaním doktorátu zo španielskych dejín 20. storočia na univerzite v Sheffielde a vydaním knihy Katolicizmus, vojna a základy frankizmu: Juventud de Accion Popular v Španielsku, 1932-1937.
„Myslím si, že som jedným z tých ľudí, ktorí mali v podstate veľké šťastie,“ uviedol Lowe v exkluzívnom rozhovore pre Football España. „Skončil som v tejto pozícii nie preto, že by som sa nerozhodoval, ale skôr preto, že som sa rozhodoval. Prvýkrát som išiel do Španielska, keď som mal 13 rokov, na zahraničný výlet v Lorce, malom mestečku v Murcii. Študoval som španielčinu v škole a ten výlet do Lorcy mal na mňa naozaj obrovský vplyv, pokiaľ ide o pocit ‚Wow, naozaj sa mi páči Španielsko, naozaj sa mi páči a aký je môj zmysel pre Španielsko. Úplne som si to užil. Zmyslom učenia sa španielčiny bolo, že som pokračoval v štúdiu španielčiny a maturoval som medzi 16-18 a pomerne skoro som sa rozhodol, že budem takmer určite robiť španielčinu na univerzite, ale v skutočnosti som sa pôvodne hlásil na históriu a politiku a pomyslel som si: ‚Dobre, keď som tam, budem sa učiť španielčinu, pretože tretinu štúdia a španielčiny si môžeš vybrať v podstate akokoľvek, čo chceš, ako duálny titul.
Obrázok cez Las Provincias
„To znamenalo rok v zahraničí v Oviede v rokoch 1996-97, čo veľmi zle ukazuje môj vek. Tu sa tieto dve veci skutočne spájajú, pretože futbal je pre mňa bránou do mesta. Poskytuje ľuďom prístupový bod, poskytuje niečo, čo vytvára spoločnú pôdu s ľuďmi, vďaka čomu sa môžem skutočne sústrediť nielen na futbal, ale aj na hranie futbalu. V skutočnosti som tam hral celý rok len za miestny tím, predtým som tam bol takmer tri krát. zlomil som si členok, takže to neskončilo obzvlášť dobre, ale bol to fenomenálny zážitok, začal som sa veľmi zaujímať aj o španielsku históriu, a tak som sa vrátil a rozhodol som sa, že chcem robiť postgraduálny výskum a na čiastočný úväzok som si zaplatil kurzom juhoeurópskeho fašizmu na Barnsley College.
Podobne ako u iných ako Stephen Constantine a Kevin EganLowe bol nútený odložiť svoje hráčske ambície po tom, čo utrpel dlhodobé zranenie, ale to mu nezabránilo v tom, aby sa naďalej aktívne zaujímal o futbal. Krátko po presťahovaní sa do Madridu, aby mohol pokračovať vo svojom postgraduálnom výskume, bol Lowe v roku 2000 najatý The Guardian ako hlavný španielsky futbalový expert tejto webovej stránky. Lowe zmapoval vzostup La Ligy k sláve, keď španielsky šampionát predbehol Serie A a Premier League o medzinárodnú prevahu, s príchodom superhviezd ako David Beckham a Ronaldinhov, po ktorých nasledovali rivali L Cristitive a Ronaldinho. vidieť na La Ligu viac očí ako kedykoľvek predtým. Svoje španielske futbalové znalosti dokázal nasmerovať do príležitostí s World Soccer, FourFourTwo a TalkSport a prekladateľskými vystúpeniami pre zahraničných hráčov La Ligy, ako sú Beckham, Michael Owen a Thomas Gravesen, a hoci si chlieb s maslom pripravoval hlavne v angličtine, nevyhýbal sa ani tomu, aby popísal hru v španielčine.
„Veľmi nepíšem v španielčine, aj keď príležitostne ma niekto požiada, aby som niečo napísal. Zdá sa, že ma dosť často žiadajú, aby som napísal prológy pre knihy ľudí a príležitostne píšem stĺpčeky pre hostí do časopisov. Ale to, čo som v španielčine naozaj robil, sú rozhlasové stanice ako Onda Cero a Cadena SER. Myslím si, že východiskový bod s Ondou Cerom bol v skutočnosti s nápadom della Sporta Ricciho tu v Madride, Gazzta bolo, ‚Vlastne je celkom pekné mať medzinárodnú perspektívu, poďme na týchto dvoch ľudí a získajme iný pohľad na to, ako veci robíme.‘ Zvykli sme hrať vo štvrtok večer na Onda Cero a potom sme išli do Cadena SER.“
„Vždy to bola myšlienka iného pohľadu a to bolo súčasťou toho, čo nás robilo pre nich príťažlivými: byť cudzincami. Existuje teda argument, ktorý hovorí: ‚Možno, ak je vaša španielčina úplne dokonalá, ľudia by vás chceli, pretože sa im tento nápad celkom páči. Trochu prízvuku, vďaka ktorému zniete trochu inak, dáva vám to niečo trochu iné. Ale komentoval som každú sobotu večer hru La Sexta-to-3, ktorá sa začínala zadarmo-to-3. bod za to bolo na Majstrovstvách sveta vo futbale 2006.“
Obrázok cez Revista Kapitain
„La Sexta bol úplne nový kanál v Španielsku a rozhodli sa, že spôsob, ako skutočne zapôsobiť, je ísť a získať práva na Majstrovstvá sveta. A Majstrovstvá sveta boli ich spôsobom, ako povedať: ‚Tu je tento nový kanál a všetci si ho musíte naladiť na svojom televízore, pretože budú mať Majstrovstvá sveta vo futbale,‘ a urobili obrovské množstvo programov v každej krajine, z ktorej našli niekoho z Angličanov. Francúz, mali Taliana, mali Argentínčanov, Brazílčanov, všetko.“
„To bol začiatok toho, že som trávil veľa hodín pred kamerou v španielčine a bolo to čiastočne založené na myšlienke ‚No, ten chlap je cudzinec, ale dáva to inú perspektívu.‘ A to viedlo k množstvu iných vecí, k množstvu štúdiových relácií a k pozvaným hosťom vo veciach ako Marca TV, Localia Television. Pamätám si, že som s nimi robil asi šesť mesiacov seriál na pondelkovej večernej šou, čo bola celkom zlá šou, aby som bol úplne úprimný, ale bolo to, čo to bolo, a bolo to. Celkom rád som to robil a predpokladám, že si to museli myslieť. Komunikoval som pomerne dobre a stále ma pýtali späť… Aj v španielčine bolo za tie roky veľa vecí. Vlastne teraz nerobím žiadne rádio, pretože sa toho dialo príliš veľa a nemal som na to všetko čas.“
Lowe napísal knihu o španielskom futbale – obrazne aj doslova. Odkedy sa Lowe postaral o španielsky triumf na Euro 2012, mal možnosť obsiahnuť každý jeden španielsky turnaj od Euro až po Svetové poháre do Nations Leagues, pokrývajúc hru písaním článkov pre ESPN a The Guardian, ako aj televíznou a rozhlasovou kriminálkou pre ESPN a iné médiá. A jedno desaťročie po vydaní „Strach a hnus v La Lige: Barcelona, Real Madrid a najväčšia športová rivalita na svete“ zostáva jeho kniha jednou z najznámejších futbalových kníh a povinnou knihou pre závislých aj nováčikov v španielskej hre alebo mladých futbalistov, akým je Jason Shokalook.
„Strach a hnus sa objavil, pretože toto bol vrchol rivality medzi Realom Madrid a Barcelonou. Je zrejmé, že je to Messi a Ronaldo, najväčšia vec vôbec, a vydavateľovi sa páčila myšlienka knihy Madrid-Barcelona. V podstate som prvýkrát povedal nie: ‚Pozri, preberáš históriu dvoch najväčších klubov na svete, je to jednoducho príliš veľké.‘ A oni do mňa len štuchali a hovorili: ‚Ale vieš o tom toľko, že by si nemusel robiť veľa prieskumu, mohol by si napísať niečo, čo je pre britské publikum, ktoré nemusí nevyhnutne vedieť toľko. Môže to byť úvod, nemusíte robiť úplný hlboký ponor. A neviem, či je to čiastočne kvôli môjmu vzdelaniu a môjmu základu ako historik, ale od začiatku som bol veľmi vedomý. Povedal som: ‚Pozri, ak to urobím, urobíme to poriadne a urobíme to tak, že aj keby to bola kniha v Španielsku, mala by nejaký nový materiál, alebo by mala nový pohľad, alebo by mala nový spôsob, ako k tomu pristupovať.
Obrázok cez ESPN FC
„Nakoniec som si to vzal na seba a bolo to obrovské. V kancelárii, v ktorej teraz sedím, mám vlastne dva rôzne stoly a stoly som si vymieňal, takže moja denná práca bola na jednom stole a knižná práca na druhom stole, takže som sa mohol doslova zastaviť a povedať ‚Správne, toto tam zostane a tamto sa dostanem a ja to môžem zdvihnúť.‘ Bolo to niečo ako detektív alebo miesto činu. Na stene som mal veľkú tabuľu so šípkami ukazujúcimi na veci a kusy materiálu, ktoré som mal, a všade veľké kopy papierov.“
„Keď som skončil, niekde je fotografia hromady papiera a jednoducho všade a bolo to úplne šialené. A keď som to dokončil, pamätám si, že som si pomyslel: ‚Už nikdy viac nechcem napísať knihu. A vlastne, odvtedy som nenapísal žiadnu vlastnú knihu. Zapájam sa do prekladov, ako je kniha Roberta Firmina, ale myslím si, že to bola moja posledná časť. vytiahol zo mňa naozaj nemám chuť sa do toho vracať.“
