Ľudská činnosť spôsobila, že niektoré dažďové pralesy sa zmenili z riešenia klimatických zmien na ich zdroj, zistila nová štúdia.
Štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Nature zistila, že africké lesy a zalesnené savany, ktoré „historicky pôsobili ako zachytávač uhlíka, odstraňovali atmosférický uhlík a ukladali ho ako biomasu“, urobili medzi rokmi 2010 a 2017 „kritický prechod z zachytávača uhlíka na zdroj uhlíka“.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Pomocou satelitných údajov vedci z Národného centra pre pozorovanie Zeme na univerzitách v Leicesteri, Sheffielde a Edinburghu v Spojenom kráľovstve dokázali sledovať zmeny v množstve uhlíka absorbovaného stromami a zalesnenými oblasťami.
„Dôsledky tohto posunu sú hlboké. Africké lesy a lesy historicky slúžili ako zachytávač uhlíka. Teraz prispievajú k rozširovaniu globálnej medzery v emisiách skleníkových plynov, ktorú je potrebné vyplniť, aby sme zostali v rámci cieľov Parížskej dohody,“ uvádza sa v správe.
Parížska dohoda z roku 2015 je zmluvou medzi 196 krajinami, ktorých cieľom je zmierniť klimatické zmeny a zabrániť tomu, aby sa svetová teplota zvýšila o viac ako 2 stupne Celzia (3,6 stupňa Fahrenheita) nad predindustriálne úrovne.
Čo zistila štúdia?
Stručne povedané, africké lesy čelia „narastajúcemu tlaku“, ktorý viedol k poklesu ich schopnosti odstraňovať uhlík z atmosféry.
V súčasnosti sú africké lesy zodpovedné za približne jednu pätinu globálneho odstraňovania uhlíka. Najväčší z pralesov kontinentu je konžský dažďový prales – druhý najväčší na svete po Amazónii a často nazývaný „pľúca Afriky“.
Správa zistila, že medzi rokmi 2011 a 2017 africké lesy stratili 106 miliónov ton biomasy – živých organizmov, ako sú rastliny – každý rok. To znamená, že ich schopnosť absorbovať uhlík z atmosféry bola výrazne znížená.
Najviac postihnutými oblasťami boli údajne tropické listnaté lesy v Konžskej demokratickej republike, na Madagaskare a v ďalších častiach západnej Afriky.
Čo to spôsobilo?
Produkcia uhlíka v priemyselnom veku exponenciálne vzrástla a je z veľkej časti spôsobená spaľovaním fosílnych palív, ako je uhlie, ropa a plyn.
Zatiaľ čo lesy boli nejaký čas zbehlé v absorbovaní tohto prebytočného uhlíka, ich schopnosť tak urobiť bola ovplyvnená zvýšenou ťažbou dreva, aby sa uvoľnila cesta pre poľnohospodársku pôdu a poskytli materiály pre projekty infraštruktúry.
„Pozorované trendy môžu byť v budúcnosti ďalej zhoršené rastom populácie v Afrike, rastúcim dopytom po exporte, najmä z Ázie, a výsledným tlakom na prírodné zdroje (poľnohospodárska expanzia na komodity, drevo a palivové drevo),“ uvádza sa v správe.
„Dlhodobé pretrvávanie týchto trendov bude závisieť od miestnej správy a od toho, či sa zdroje využívajú udržateľne,“ dodal.
Čo je uhlíkový zachytávač a ako funguje?
„Výlevka“ je akákoľvek oblasť pevniny alebo mora, ktorá absorbuje viac oxidu uhličitého, ako vyprodukuje.
Na súši majú tieto oblasti tendenciu byť bohaté na biomateriál, ako sú rastliny a stromy, ktoré absorbujú oxid uhličitý prostredníctvom fotosyntézy a ukladajú ho vo svojej biomase a v pôde. Poľnohospodárstvo však môže tento proces v pôde narušiť.
Najväčším zachytávačom uhlíka na svete je oceán, ktorý podľa environmentálnej organizácie ClientEarth absorbuje asi jednu štvrtinu produkcie uhlíka Zeme. Oxid uhličitý sa rozpúšťa na povrchu vody a morské organizmy ho absorbujú fotosyntézou.
Ktoré ďalšie oblasti sveta sú ohrozené?
Ďalšou oblasťou záujmu je Amazonský dažďový prales.
Minulý rok nezisková organizácia Amazon Conservation so sídlom v Spojených štátoch zistila, že odlesňovanie v amazonskom dažďovom pralese tiež odstraňuje stromy, ktoré by mohli absorbovať uhlík.
Vyčistená pôda sa často využíva na poľnohospodárstvo a chov dobytka. Tieto majú tiež tendenciu produkovať viac emisií skleníkových plynov, ktoré zachytávajú teplo a produkujú oxid uhličitý.
Ale kvôli tvrdým zásahom brazílskej vlády proti odlesňovaniu sa zatiaľ zažehnali obavy, že by Amazonka mohla prestať byť aj zachytávačom uhlíka.
Podľa World Resources Institute (WRI), environmentálnej mimovládnej organizácie, strata svetových lesných zachytávačov uhlíka bude mať „katastrofické následky pre ľudí a planétu“.
Aké je riešenie?
Autori správy poznamenali, že brazílska iniciatíva, známa ako Tropical Forest Forever Facility (TFFF), sa snaží získať 100 miliárd dolárov, ktoré sa použijú na odškodnenie krajín, ktoré nechajú svoje lesy nedotknuté. Zatiaľ však malý počet darcovských krajín získal len 6,5 miliardy dolárov.
Správa preto vyzvala na sústredenie väčšieho úsilia na ochranu afrických zachytávačov uhlíka a boj proti klimatickým zmenám.
„Svet inak riskuje stratu dôležitého zásobníka uhlíka potrebného na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody,“ uvádza sa v správe.
„Zvrátenie strát biomasy v Afrike si vyžaduje opatrenia v politickej, ekonomickej a spoločenskej sfére na podporu budovania kapacít (a) zlepšenia správy lesov,“ dodal.
V konečnom dôsledku však treba urobiť viac, aby sme znížili našu závislosť od fosílnych palív, hovoria odborníci.
Heiko Balzter, profesor fyzickej geografie na Univerzite v Leicesteri a jeden z autorov správy, pre magazín New Scientist povedal: „Ak prichádzame o tropické pralesy ako jeden z prostriedkov na zmiernenie klimatických zmien, potom v podstate musíme znížiť naše emisie skleníkových plynov zo spaľovania fosílnych palív ešte rýchlejšie, aby sme sa dostali na takmer nulové emisie.
