Indonézia hlási 1 000 mŕtvych a takmer 1 milión vysídlených v dôsledku dažďov, keďže správa poukazuje na hrozbu, ktorú predstavuje zmena klímy a úpadok ekosystémov v Ázii.
Takmer 1000 ľudí bolo zabitých a takmer jeden milión bol vysídlený, uviedla Indonézia týždeň po tom, čo prívalové dažde vyvolali katastrofálne záplavy a zosuvy pôdy.
Národná agentúra pre zvládanie katastrof (BNPB) v nedeľu neskoro večer informovala, že v provinciách Aceh, Severná Sumatra a Západná Sumatra zahynulo 961 ľudí, pričom 234 ľudí je nezvestných a približne 5000 zranených.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
Agentúra tiež zaznamenala škody na viac ako 156 000 domoch a 975 075 ľudí sa uchýlilo do dočasných prístreškov.
V niekoľkých pobrežných oblastiach začali záplavy ustupovať, hoci veľké oblasti v centrálnej vysočine sú stále odrezané, uviedla BNPB. V niektorých častiach ostrova však v najbližších dňoch predpovedajú silné dažde, čo vyvoláva obavy pre vysídlených ľudí.
Obdobie dažďov v Indonézii, ktoré zvyčajne vrcholí medzi novembrom a aprílom, často prináša silné záplavy.
Environmentálne skupiny a odborníci na katastrofy už roky varujú, že rýchle odlesňovanie, neregulovaný rozvoj a degradované povodia zvyšujú riziká.
Viaceré ďalšie krajiny juhovýchodnej Ázie vrátane Srí Lanky a Thajska boli v posledných týždňoch ťažko zasiahnuté búrkami a záplavami.
Riziko pre miliardy
Asian Water Development Outlook 2025, ktorý v pondelok zverejnila Ázijská rozvojová banka (ADB), varoval, že vplyv klimatických zmien na ázijské vodné systémy predstavuje riziko pre miliardy ľudí.
Výskum uviedol, že zrýchľujúci sa úpadok ekosystémov a nedostatok financií na investície do kritickej vodnej infraštruktúry hrozia, že mnohých v rozľahlom regióne uvrhne do nedostatku vody.
To by mohlo ohroziť zisky za posledných 12 rokov, pri ktorých viac ako 60 percent ázijsko-pacifickej populácie – asi 2,7 miliardy ľudí – uniklo extrémnej neistote vody, uvádza správa.
„Príbeh o vode v Ázii je príbehom o dvoch realitách, s monumentálnymi úspechmi v oblasti vodnej bezpečnosti spojenými s rastúcimi rizikami, ktoré by mohli podkopať tento pokrok,“ povedal Norio Saito, hlavný riaditeľ ADB pre vodu a mestský rozvoj.
„Bez vodnej bezpečnosti nie je žiadny vývoj,“ povedal Saito a dodal, že správa ukázala, že je potrebné urýchlene konať na obnovenie zdravia ekosystému, posilnenie odolnosti, zlepšenie správy vody a nasadenie inovatívnych financií na zabezpečenie dlhodobej vodnej bezpečnosti.
Rastúca hrozba katastrofy
V správe sa uvádza, že extrémne poveternostné udalosti, ako sú búrky, stúpajúca hladina morí a prenikanie slanej vody, spolu s rastúcimi katastrofami súvisiacimi s vodou, ohrozujú región, ktorý už predstavuje viac ako 40 percent svetových záplav.
To zahŕňa aj katastrofy, ktoré v posledných týždňoch spustošili Indonéziu a ďalšie krajiny v regióne.
Od roku 2013 do roku 2023 zažil ázijsko-pacifický región 244 veľkých záplav, 104 období sucha a 101 silných búrok, ktoré spôsobili rozsiahle škody na životoch a majetku a podkopali zásadné rozvojové zisky.
V správe sa uvádza, že zrýchľujúci sa úpadok ekosystému je tiež vážnou hrozbou pre bezpečnosť vody v regióne, pričom rieky, zvodnené vrstvy, mokrade a lesy, ktoré zabezpečujú dlhodobú bezpečnosť vody, sa rýchlo zhoršujú.
Uviedla, že vodné ekosystémy sa zhoršujú alebo stagnujú v 30 z 50 ázijských krajín, ktoré skúmala, pretože čelia hrozbám zo znečistenia, nekontrolovaného rozvoja a premeny pôdy na iné využitie.
Nedostatočné investície do vodnej infraštruktúry sú ďalšou hrozbou pre bezpečnosť vody.
Ázijské štáty budú musieť odteraz do roku 2040 minúť 4 bilióny dolárov na vodu a hygienu, čo predstavuje približne 250 miliárd dolárov ročne, uvádza sa v správe.
V súčasnosti vlády spoločne míňajú asi 40 percent z toho, čo predstavuje ročný deficit viac ako 150 miliárd dolárov.



