Videozáznam zo záverečného hvizdu proti Fulhamu ukázal, ako Lucas Bergvall krátko ocenil fanúšikov, ktorí zostali na zemi, zatiaľ čo Pedro Porro reagoval nahnevane a kráčal rovno dole tunelom.
Porro neskôr zverejnil príspevok na sociálnych sieťach, kde obhajoval svoj postoj a žiadal o rešpekt voči spoluhráčom, keď sa vyskytnú chyby. Moment naznačil, že predel nie je len hluk na tribúnach, ale niečo, čo prispieva k morálke v šatni.
Tento incident sa neobjavil izolovane. Na začiatku sezóny proti Chelsea boli hráči ako Micky van de Ven a Djed Spence zapojení do podobných nepríjemných scenárov na konci zápasu. Keď bez potlesku odišli z ihriska, boli viditeľne nespokojní aj s Thomasom Frankom.
Tieto akcie boli následne vysvetlené ako reakcie na pretrvávajúce nepriateľstvo. Opakovanie tohto vzoru pomohlo prinútiť seniorov a skupinu hráčov, aby zvolali stretnutie, na ktorom sa porozprávali o tom, čo považujú za rozpad vzťahu s časťami fanúšikovskej základne.
Čo povedali hráči a stretnutie tímu
Na stretnutí hráči údajne opísali tento pocit ako „kritický problém“ pre skupinu. Rozhovor sa týkal toho, ako neustála negativita ovplyvňuje výkon na ihrisku a pohodu hráčov mimo neho.
Obavy siahali od vypísania počas zápasu až po online zneužívanie a psychologickú daň z pocitu nepodpory, keď tím najviac potrebuje súdržnosť. Niekoľko predajní uviedlo, že skupina sa dohodla na kolektívnej odpovedi: občas odídu spolu a nevykonajú rituálne tlieskanie, čo je postoj navrhnutý tak, aby zdôraznil ich frustráciu a zároveň sa vyhli individuálnym konfrontáciám.
Manažér Thomas Frank sa pokúsil sprostredkovať správu. Kritizoval bučanie Vicaria a vyzval fanúšikov, aby boli trpezliví, pričom zdôraznil, že kritika je legitímna po výkone, ale nie vtedy, keď hráči stále súťažia.
Postoj trénera bol koncipovaný ako snaha chrániť jednotu hráčov a pripomenúť fanúšikom, že verejná kampaň proti jednotlivcom môže byť kontraproduktívna. Klub po stretnutí tímu nevydal podrobný verejný plán, ale zdroje naznačujú, že interné rozhovory s styčným personálom fanúšikov a staršími hráčmi pokračujú.
Prečo je vzťah medzi fanúšikmi a hráčmi dôležitý
Krehkosť vzťahu medzi fanúšikmi a hráčmi nie je čisto sentimentálna. Moderný futbal na najvyššej úrovni beží na spoločnej dynamike. Domáca podpora, ktorá tlačí a dodáva energiu, dokáže rozhýbať tesné súťaže.
Platí to aj naopak. Trvalé nepriateľstvo vytvára prostredie, v ktorom sa do rozhodovania vkráda rozdelené zameranie, úzkosť a averzia k riziku. Nedávne výsledky Tottenhamu vo forme a výsledky mimo domova poukazujú na to, aké nízke sú rozdiely v preplnenej tabuľke Premier League. Hráči sa obávajú, že reči o určitých jedincoch, ktorí sú v deň zápasu obetným baránkom, sa stanú rozptýlením, ktoré si tím nemôže dovoliť.
Tento príbeh má ešte jednu vrstvu. Spurs sú v prechodnom momente na ihrisku aj mimo neho. Zmena vlastníctva, ktorá nasledovala po ére Daniela Levyho, znamená, že očakávania sú v celom klube prehodnotené.
Fanúšikovia požadujú rýchle opravy, zatiaľ čo trénerský tím trvá na tom, že vybudovať niečo udržateľné si vyžaduje čas. Tento nesúlad medzi okamžitou túžbou a dlhodobým plánovaním je miestom, kde dochádza k mnohým bodom vzplanutia. Hráči chytení v strede sa stávajú viditeľnou tvárou širšej politickej konverzácie o štandardoch a trpezlivosti.
Ako môže klub opraviť zlomeninu
Oprava dôvery si vyžaduje činy, nielen slová. Prvým krokom je lepšia komunikácia. Klubové oddelenie pre styk s fanúšikmi musí vytvoriť štruktúrované príležitosti pre fanúšikov a starších hráčov, aby hovorili úprimne bez tlaku zápasového divadla.
Vedúci predstavitelia klubu môžu otvárať kontrolované fóra, kde sa vymieňajú očakávania a dohodnú sa vzájomné zodpovednosti. Cielená kampaň, ktorá odrádza od cieleného zneužívania a zároveň podporuje konštruktívnu kritiku, by stanovila hranice bez tlmenia legitímnych hlasov podporovateľov.
Dôležité je aj vedenie starších hráčov. Niekoľko skúsených členov tímu môže pôsobiť ako mosty na tribúnu, verejne priznať frustráciu fanúšikov a zároveň žiadať o striedmosť, keď sú terčom konkrétnych jednotlivcov.
Viditeľné skutky pokory a dostupnosti, ako sú plánované stretnutia fanúšikov s otázkami a odpoveďami alebo návštevy hráčov v skupinách fanúšikov, by ukázali ochotu počúvať a zdieľať bremeno zodpovednosti. Tento prístup neprinesie okamžité výsledky, ale odštartuje dlhú prácu na obnove dôvery.
Klub musí uznať psychickú záťaž hráčov na všetkých úrovniach. Interné podporné systémy by sa mali posilniť a komunikovať smerom von, aby fanúšikovia videli, že klub chráni svojich zamestnancov. Ukázanie, že klub zaobchádza s kritikou skôr v rámci zlepšovania výkonu, než ako s osobnými pomstami, môže zmeniť vnímanie verejnosti.
Transparentnosť procesov po chybách a jasné signály od manažérov o tom, kto je zodpovedný a ako sa budú robiť zlepšenia, znížia nutkanie vyčleniť jednotlivcov na tribúnach.
Väčší obraz pre Tottenham
Tottenham nie je prvým klubom, ktorý čelí tejto dynamike, a nebude ani posledným. Moderná hra zosilňuje krivdy a krátke rozpätia pozornosti robia z hráčov ľahké ciele. Reakcia, ktorú klub zvolí teraz, bude formovať príbeh na ďalšie mesiace. Fanúšikovia, ktorí sa cítia ignorovaní, budú hlasnejší. Hráči, ktorí sa cítia v obkľúčení, sa stiahnu dovnútra.
Praktické riešenie si vyžaduje vedenie od predstavenstva, manažéra a hráčov v rovnakej miere, ako aj zrelú reakciu priaznivcov. Futbalu sa darí, keď sa tímy a fanúšikovia cítia skôr spojencami ako protivníkmi. Nedávne scény Tottenhamu sú varovaním. Ak chce klub premeniť dobrú vôľu na odolnosť a lepšie výsledky, každý musí prijať spoločnú zodpovednosť.
Moment Porro Bergvall bol škaredý a dalo sa mu vyhnúť. Je to tiež príležitosť na reset. Urobiť to správne nebude jednoduché. Ak to nevyskúšate, bude to drahšie.
