Keď Donald Trump 15. novembra stiahol svoju podporu Marjorie Taylor Greene, krajne pravicovej kongresmanky z Gruzínska, ktorá sa dostala do popredia ako jedna z jeho najvernejších spojencov, mnohí to odmietli len ako ďalšiu epizódu politického divadla. Tento moment však znamená niečo oveľa dôležitejšie ako osobné vypadnutie. Odhaľuje prehlbujúcu sa občiansku vojnu vo vnútri Republikánskej strany o to, kto povedie konzervatívne hnutie po Trumpovi, a o to, čo by v skutočnosti malo znamenať „Amerika na prvom mieste“.
Problémom delenia už nie je len imigrácia alebo ekonomika. Je to zahraničná politika a jej jadrom je Izrael. Prvýkrát za posledné desaťročia Republikánska strana verejne bojuje o to, či bezpodmienečná podpora Washingtonu Izraelu skutočne slúži americkým záujmom. Tento boj pretvára americkú pravicu a mohol by nanovo definovať, ako sa Spojené štáty angažujú na Blízkom východe. Pre krajiny v regióne, najmä tie, ktoré hľadajú spravodlivý mier pre Palestínu, toto rozdelenie ponúka vzácnu príležitosť zapojiť sa do meniaceho sa politického prostredia vo Washingtone.
Boj po Trumpovi: MAGA vs America First
Kariéra Marjorie Taylor Greene odzrkadľuje trajektóriu pohybu, ktorý pomáhala vytvoriť. Do popredia sa dostala ako jedna z najvernejších Trumpových podporovateľov, symbol populizmu MAGA a hnevu proti establišmentu. Ale ako hnutie dospieva, Greene sa premenovala na šampiónku „Amerika na prvom mieste“, čím sa postavila do budúcnosti mimo Trumpovho osobného tieňa. Jej rozchod s Trumpom signalizuje viac ako len politickú rivalitu. Predstavuje hlbší ideologický boj medzi dvoma vznikajúcimi frakciami: lojalistami MAGA, ktorí považujú Trumpa za nepostrádateľného vodcu hnutia, a nacionalistami America First, ktorí chcú stavať na jeho populistickom odkaze, no presadzujú nezávislejšiu zahraničnú politiku bez zásahov.
Krídlo MAGA, poháňané kresťanským nacionalizmom a kultúrnym odporom, zostáva úzko späté s proizraelským establishmentom, ktorý dominuje republikánskej politike už desaťročia. Jej vodcovia, vrátane Mikea Johnsona a Lindsey Grahamovej, považujú Izrael nielen za strategického spojenca, ale aj za posvätnú vec. Ich rétorika spája náboženstvo a geopolitiku, pričom prežitie Izraela vnímajú ako ústredný prvok ich chápania kresťanských proroctiev a západnej civilizácie. Na druhej strane tábor America First tieto predpoklady spochybňuje. Čísla ako Tucker Carlson, Steve Bannon – a nedávno Greene – tvrdia, že Spojené štáty by mali ukončiť svoju úlohu svetového policajta. Veria, že nekonečné vojny a cudzie zapletenia odčerpali americké zdroje a podkopali jej morálnu dôveryhodnosť. Pre nich je podpora Izraela bezpodmienečne v rozpore so základným nacionalistickým princípom, že záujmy Ameriky sú na prvom mieste. Tento nesúhlas trhá základy Republikánskej strany. Už to nie je debata medzi „jastrabmi“ a „holubicami“, ale medzi tými, ktorí považujú americkú moc za nástroj globálnej nadvlády, a tými, ktorí ju považujú za bremeno.
Izrael ako zlomová línia
Po celé desaťročia bola podpora Izraela jedinou témou, ktorá spájala republikánov aj demokratov. Bolo nedotknuteľné, chránené mocnou lobby a konsenzom oboch strán. Ale vojna v Gaze a rastúce humanitárne pobúrenie začali narúšať túto jednotu, najmä na pravici. Frakcia America First považuje Izrael za ďalší príklad nákladných a jednostranných spojenectiev Washingtonu. Tvrdia, že posielanie miliardovej pomoci Izraelu, zatiaľ čo sa americká infraštruktúra rúca, porušuje rovnakú logiku, ktorá ich viedla k tomu, aby sa postavili proti financovaniu Ukrajiny. Ich postoj nie je poháňaný ani tak sympatiou k Palestínčanom, ako skôr skepticizmom voči tomu, čo nazývajú „establišment zahraničnej politiky“ – sieť obranných dodávateľov, think-tankov a lobistov, ktorí profitujú z večnej vojny.
Konzervatívci MAGA však považujú Izrael za súčasť svojej politiky identity. Evanjelickí vodcovia a kresťanskí sionisti majú obrovský vplyv v republikánskych kruhoch, pričom podporu Izraela stavajú do rámca viery. Ich posolstvo voličom je morálne a emocionálne, nie strategické: stáť pri Izraeli znamená stáť pri Bohu. Tento ideologický stret je čoraz verejnejší. Keď osobnosti ako Greene alebo Carlson spochybňujú americko-izraelské spojenectvo, sú odsúdení konzervatívcami ako zradcovia veci. A nedávne rozhodnutie Greena opísať útok Izraela na Gazu ako „genocídu“ – odsudzované proizraelskými lobistami ako „zradu amerických hodnôt“ – ukazuje, ako prudko sa táto kedysi nemysliteľná kritika teraz dostáva do hlavného prúdu republikánskych diskusií. Ich odkaz rezonuje u mladšej, skeptickejšej generácie republikánskych voličov, ktorí sú unavení z globálnych vojen a zahraničnej pomoci. Podľa podrobných zistení z prieskumu Pew z marca 2025 sa negatívne názory na Izrael medzi republikánmi mladšími ako 50 rokov zvýšili z 35 percent v roku 2022 na 50 percent v roku 2025, čo je dramatický posun o 15 bodov. Ide o historickú transformáciu strany, ktorá bola kedysi definovaná svojou bezpodmienečnou lojalitou voči izraelskému štátu.
Koniec republikánskeho zahraničnopolitického konsenzu
Republikánska strana sa už neriadi starým neokonzervatívnym svetonázorom, ktorý dominoval za Georgea W. Busha. Táto doktrína, ktorá ospravedlňovala nekonečné vojny v mene demokracie a bezpečnosti, stratila medzi konzervatívnou základňou legitimitu. Trumpov vzostup v roku 2016 bol prvou veľkou rebéliou proti nemu. Ale zatiaľ čo Trump rétoricky útočil na „večné vojny“, zostal osobne lojálny voči Izraelu a kresťanskej sionistickej základni. Jeho rozhodnutie presunúť americkú ambasádu do Jeruzalema a uznať izraelskú suverenitu nad Golanskými výšinami upevnilo jeho postavenie medzi proizraelskými konzervatívcami. Odhalilo to však aj rozpory jeho nacionalizmu: Amerika na prvom mieste v rétorike, no v praxi stále podriadená mnohým tým istým zahraničným lobby.
Teraz, keď Trumpov vplyv slabne, tieto rozpory vychádzajú na povrch. Postavy ako Greene a Bannon sa považujú za ďalšiu generáciu nacionalistického vedenia – odhodlaného oddeliť Ameriku na prvom mieste od kultu osobnosti Trumpa a od globálnych záväzkov, ktoré definovali predchádzajúce republikánske administratívy. Tento boj už pretvára identitu strany. Tábor MAGA lipne na Trumpovej charizme a evanjelickom základe, zatiaľ čo nacionalisti America First sa snažia založiť hnutie v antiintervencionizme, ekonomickom protekcionizme a skepticizme voči vplyvu Izraela vo Washingtone. Desaťročia republikánski kandidáti súťažili, aby dokázali, kto je lojálnejší Izraelu. V posttrumpovskej ére môžu súťažiť o to, kto sa tomu bude menej venovať.
Čo to znamená pre Blízky východ
Pre krajiny na Blízkom východe predstavuje tento republikánsky rozdiel riziko aj príležitosť. Riziko spočíva v nepredvídateľnosti: Spojené štáty by sa mohli pohybovať medzi izolacionizmom a agresiou v závislosti od toho, kto ovláda Biely dom. Príležitosť však spočíva v rastúcom počte amerických konzervatívcov, ktorí začínajú spochybňovať bezpodmienečnú vojenskú pomoc Izraelu. Tento moment ponúka pre Arabov a moslimov v regióne aj diaspóre strategické otvorenie, aby zapojili nové hlasy na americkú pravicu. Historicky sa dosah na republikánov obmedzoval na formálnu diplomaciu alebo lobing zameraný na bezpečnosť a obchod. Teraz je tu šanca formovať konverzáciu okolo hodnôt a záujmov. Angažovať sa v hnutí America First neznamená podporiť jeho širšiu nacionalistickú agendu. Znamená to uznať, že časť americkej pravice konečne spochybňuje logiku nekonečnej vojenskej pomoci a intervencie na Blízkom východe. Tento skepticizmus sa môže, aj keď dočasne, zhodovať s výzvami na spravodlivosť a mier v Palestíne. Krajiny Blízkeho východu, skupiny občianskej spoločnosti a zástancovia by mali využiť túto príležitosť a komunikovať priamo s týmito vznikajúcimi frakciami. Môžu zdôrazniť, ako by ukončenie bezpodmienečnej podpory Izraelu prospelo nielen Palestínčanom, ale aj americkým daňovým poplatníkom a globálnej stabilite. Diskurz zameraný na spoločné záujmy, znižovanie konfliktov, ukončenie nekonečných vojen a presadzovanie férovej diplomacie by mohol rezonovať u voličov naprieč ideologickými líniami.
Strategický moment na zmenu
Republikánsky rozkol v otázke Izraela nie je len vnútorným bojom o moc. Odráža širšie prehodnotenie globálnej úlohy Ameriky. Keď sa Spojené štáty obracajú dovnútra, mýty, ktoré podporovali ich zahraničnú politiku po celé desaťročia, sa začínajú rúcať. Pre Blízky východ je to historický moment. Obojstranný konsenzus, ktorý chránil Izrael po celé generácie, sa oslabuje. Trhliny sa objavujú najskôr vo vnútri Republikánskej strany, kde nacionalizmus a skepticizmus voči zahraničným prepletencom pretvárajú politické priority. Ak Arabi, moslimovia a propalestínski zástancovia dokážu pochopiť a inteligentne sa zapojiť do týchto zmien, môžu pomôcť posunúť americkú politiku smerom k vyváženejšiemu a spravodlivejšiemu prístupu k regiónu. Boj medzi MAGA a America First môže určiť nielen budúcnosť Republikánskej strany, ale aj budúcnosť zahraničnej politiky USA. Otázkou je, či Blízky východ zostane pasívnym pozorovateľom tejto transformácie – alebo sa ju pokúsi využiť na presadzovanie mieru, spravodlivosti a sebaurčenia v regióne.
Názory vyjadrené v tomto článku sú vlastné autorovi a nemusia nevyhnutne odrážať redakčnú politiku Al-Džazíry.
