Spojené kráľovstvo sa chystá zverejniť svoj ročný rozpočet v stredu na pozadí slabých verejných financií a rozšírenej verejnej nespokojnosti s vládnou Stranou práce.
Britská kancelárka Rachel Reevesová čelí ťažkej úlohe ozdravenia verejných financií a zároveň dodržuje množstvo prísľubov, ktoré jej ponechávajú malý manévrovací priestor v oblasti daní a výdavkov.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
Ekonómovia tvrdia, že Reeves nebude mať inú možnosť, než urobiť kompromis vo svojich plánoch, keďže čelí tomu, čo popredný think tank nazval „nemožnou trilemou“.
Prečo je tento rozpočet pre vládu Spojeného kráľovstva taký náročný?
Spojené kráľovstvo už roky zápasí so slabým hospodárskym rastom, vysokou infláciou a rýchlo rastúcim štátnym dlhom.
Po Nemecku má Spojené kráľovstvo najslabšiu ekonomickú výkonnosť spomedzi krajín skupiny G7 v období po COVID.
Podľa vládnych údajov vzrástol HDP od posledného štvrťroka 2019 do prvého štvrťroka 2024 iba o 1,7 percenta v porovnaní s 8,7 percentami v USA, 5,1 percenta v Kanade a 4,6 percenta v Taliansku.
Zatiaľ čo labouristi prisľúbili oživenie ekonomiky po ich prevratnom víťazstve v júli minulého roka, ekonomické podmienky sú naďalej ťažké.
Zatiaľ čo ekonomika mala silný štart do roku 2025 – čím sa Spojené kráľovstvo stalo najvýkonnejším v G7 po USA – rast sa v štvrťroku, ktorý sa skončil v septembri, spomalil na skromných 0,1 percenta.
Zároveň sa zvýšili náklady Spojeného kráľovstva na pôžičky, pričom úroková sadzba dlhodobých vládnych dlhopisov v septembri dosiahla najvyššiu úroveň za takmer 30 rokov.
Len v októbri si vláda Spojeného kráľovstva požičala 17,4 miliardy libier, aby pokryla rozdiel medzi daňovými príjmami a výdavkami.
Reevesová, ktorej Labouristická strana po rokoch úspornej politiky za konzervatívcov viedla kampaň proti znižovaniu výdavkov, sťažila už aj tak náročnú úlohu zostavenia svojho rozpočtu s množstvom vlastných sľubov.
Reevesove „fiškálne pravidlá“ diktujú, že štátna pokladnica by mala vyvážiť každodenné výdavky a znížiť štátny dlh do roku 2029-30 – to všetko bez zvýšenia dane z príjmu, DPH alebo národného poistenia.
Reevesová v minuloročnom rozpočte zvýšila dane o približne 40 miliárd libier (52,6 miliardy dolárov), čo je najväčší nárast opatrení na zvýšenie príjmov za posledné desaťročia, čo považovala za jednorazovú dávku bolesti potrebnú na vyrovnanie vládnych financií.
Napriek zvýšeniu daní sa Reeves opäť ocitla v situácii, keď čelí veľkému nedostatku medzi výdavkami a príjmami v dôsledku rastúcich nákladov na vládne pôžičky.
Národný inštitút pre ekonomický a sociálny výskum, jeden z popredných britských think-tankov, začiatkom tohto roka odhadol, že Reeves bude musieť nájsť ďalších 41,2 miliárd libier, aby splnila svoje ciele, čo jej ponecháva „nemožnú trilemu“ vyšších daní, znížených výdavkov alebo pozmenených fiškálnych pravidiel.
Iné odhady, vrátane novších hodnotení založených na lepších ekonomických údajoch, približujú fiškálnu „čiernu dieru“ k 20 miliardám libier (26,3 miliardy USD).
„Myslím si, že je to obzvlášť náročný rozpočet v tom, že vláda je zachytená medzi svojimi záväzkami vyhnúť sa hlbokým škrtom vo verejných službách, nezvyšovať dane pre pracujúcich a fiškálnymi pravidlami, ktoré si sami stanovili, a nervóznym trhom s dlhopismi,“ povedal pre Al Jazeera Jasper Kenter, profesor ekonómie na Aberystwyth University vo Walese.
„Tiež trpia veľkou kocovinou z poslednej vlády, ktorá krátko predtým, ako odišla, zaviedla výrazné zníženie daní do národného poistenia ako neúspešný volebný trik.“
Po odstúpení od zvýšenia dane z príjmu, ktoré by porušilo sľub labouristov, sa očakáva, že Reeves oznámi ďalšie opatrenia na zvýšenie príjmov vrátane dane z nehnuteľností v hodnote viac ako 2 milióny libier (2,6 milióna dolárov) a zmrazenia úprav prahových hodnôt dane z príjmu.
V predstihu k rozpočtu sa postavenie labouristov v prieskumoch prepadlo a výrazne zaostáva za pravicovo-populistickou Reformou Spojeného kráľovstva.
Costas Milas, profesor ekonómie na Univerzite v Liverpoole, povedal, že Reeves zhoršil ekonomické ťažkosti Spojeného kráľovstva protichodnými signálmi v období prípravy rozpočtu.
„Investori nie sú ochotní investovať do ekonomiky, kým neuvidia, aké ekonomické opatrenia skutočne zavedie,“ povedal Milas pre Al Jazeera.
„Spotrebitelia sa tiež obávajú, a preto váhajú so spotrebou a míňaním, aspoň kým neuvidia, akým dodatočným daniam budú čeliť.“
Prečo má britská ekonomika v posledných rokoch problémy?
Niektoré z problémov Spojeného kráľovstva pramenia z faktorov, ktoré zdieľajú takmer všetky rozvinuté ekonomiky, najmä klesajúca pôrodnosť a rastúce účty za sociálne zabezpečenie.
Veľká Británia má však viac ako mnohí jej rovesníci dlhodobý problém s nízkym rastom produktivity práce.
V roku 2023 sa Spojené kráľovstvo podľa produktivity práce (HDP za odpracovanú hodinu) umiestnilo na štvrtom mieste spomedzi krajín G7.
Rast produktivity v Spojenom kráľovstve však v posledných desaťročiach zaostával za ostatnými.
Podľa údajov OECD vzrástol HDP za hodinu v Spojenom kráľovstve od roku 2007 do roku 2022 len o 6 percent, v porovnaní so 17 percentami v Spojených štátoch, 12 percentami v Japonsku a 11 percentami v Nemecku.
Ekonómovia obviňujú medzeru v produktivite za roky chronického podinvestovania vyplývajúceho z úsporných politík zavedených v dôsledku globálnej finančnej krízy v rokoch 2007-08.
Podľa analýzy údajov Svetovej banky PwC sa investičné výdavky Spojeného kráľovstva od roku 2017 do roku 2021 rovnali 18 percentám HDP v porovnaní s 25 percentami HDP v Japonsku, 23 percentami vo Francúzsku a 21 percentami v USA.
Brexit je často obviňovaný zo zhoršenia trendu po finančnej kríze.
Britský úrad pre rozpočtovú zodpovednosť odhadol, že odchod Spojeného kráľovstva z bloku zníži dlhodobú produktivitu o 4 percentá.
Jonathan Daniel Portes, ekonóm z King’s College London, uviedol, že Spojené kráľovstvo potrebuje riešiť dlhodobé štrukturálne problémy, vrátane vykonania „daňovej reformy v prospech rastu“ a „zvrátenia protirastových politík v oblasti imigrácie a univerzít“.
„Očakávam výrazné zvýšenie daní, ale žiadnu zásadnú daňovú reformu. Nemyslím si, že to bude veľký rozdiel,“ povedal Portes pre Al Jazeera, keď opísal svoje očakávania týkajúce sa rozpočtu.
Michael Ben-Gad, profesor ekonómie na City St George’s, University of London, povedal, že Spojené kráľovstvo by mohlo ťažiť z pohrávania sa s daňovým systémom, ale z dlhodobého hľadiska sa nebude môcť vyhnúť reformám svojho sociálneho štátu.
„Pay-as-you-go národné dôchodkové systémy boli navrhnuté pre rastúcu populáciu alebo aspoň takú, ktorá bola stabilná,“ povedal Ben-Gad pre Al Jazeera.
„Pri zavádzaní moderných sociálnych štátov nikto nepredpokladal ani nižšiu reprodukčnú plodnosť, ani predĺženie dĺžky života.“
