Ozbrojenci uniesli stovky študentov a učiteľov z dvoch škôl v Nigérii v najhoršom prípade únosu, odkedy bolo v roku 2014 ukradnutých viac ako 270 dievčat z mesta Chibok z ich školy.
Kresťanské združenie Nigérie (CAN) v nedeľu oznámilo, že 50 žiakov utieklo a stretli sa so svojimi rodinami niekoľko dní po tom, ako ich uniesli z katolíckej školy v centrálnom štáte Niger.
Čo teda vieme o najnovších únosoch? A prečo sú deti terčom útokov ozbrojených skupín?
čo sa stalo?
Podľa CAN, najväčšej kresťanskej organizácie v krajine, ozbrojenci uniesli 303 detí a 12 učiteľov počas útoku na katolícku školu Saint Mary’s v nigérijskom štáte na severe Nigeru. Miestne médiá informovali, že k únosom a útoku došlo v piatok v odľahlej oblasti Papiri v Nigeri.
Medzi unesenými boli študenti aj študentky vo veku 10 až 18 rokov, povedal reverend Bulus Dauwa Yohanna, predseda nigerskej pobočky CAN. Yohanna v piatok navštívila školský areál.
K útoku došlo len niekoľko dní po tom, čo ozbrojenci zaútočili na vládnu dievčenskú strednú školu v meste Maga v susednom štáte Kebbi, vzdialenom 170 km (106 míľ), a uniesli 25 školáčok.
K nedávnym aktom únosov sa neprihlásila žiadna skupina.
Koľko detí je ešte nezvestných a aký je stav záchrannej akcie?
Päťdesiat z detí utieklo zo zajatia v piatok a sobotu a opäť sa stretli so svojimi rodinami.
To znamená, že 253 detí stále zadržiavajú únoscovia. 12 učiteľov, ktorí boli unesení, je tiež stále v zajatí.
Nigérijské úrady uviedli, že na záchranu detí a zamestnancov školy boli nasadené taktické jednotky spolu s miestnymi lovcami.
Kto stojí za únosmi?
K zodpovednosti za únos sa neprihlásila žiadna skupina.
Ibrahim M Ndamitso, novinár, ktorý tento príbeh veľmi pozorne sleduje, povedal Al-Džazíre, že k incidentu došlo na severe Nigeru, ktorý „v poslednom čase prevažne trpel banditizmom“.
Ndamitso, ktorý sídli v Minne, hlavnom meste nigerského štátu, dodal, že skupiny banditov z neho urobili „prestupný bod na severe Nigeru, berú zvieratá, kradnú ľuďom kravy, vyberajú ľudí za výkupné a všetky tieto veci“.
Bulama Bukarti, bezpečnostný analytik a nigérijský právnik v oblasti ľudských práv so sídlom v Londýne, povedal Al-Džazíre, že takéto útoky únosov, najmä na severozápade a v severnej centrálnej časti Nigérie, sú vykonávané z ekonomických motívov.
„To, čo tieto gangy bežne robia, je držať tieto deti v zajatí týždne, niekedy aj mesiace a vymáhať výkupné buď od ich rodín, alebo od vlády,“ povedal Bukarti.
„Tieto výkupné sa môžu vyšplhať na stovky dolárov, státisíce dolárov, kým ich uvoľnia.“
Sú tieto únosy nábožensky motivované?
Je to málo pravdepodobné.
V Nigérii pribúdajú prípady únosov, najmä kvôli výkupnému. Vykonávajú ich však amorfné skupiny ozbrojených banditov.
Zdá sa, že títo banditi nie sú spojení so žiadnymi náboženskými alebo ozbrojenými skupinami, ako sú Boko Haram alebo ISIL v provincii Západná Afrika (ISWAP), ktorých útoky sú motivované sektárskym programom.
Od roku 2020 tvorili moslimovia väčšinu populácie Nigérie, čo predstavuje 56,1 percenta populácie, zatiaľ čo kresťania tvorili 43,4 percenta, podľa odhadov Pew Research Center.
Nedávne únosy priniesli spomienku na masové únosy dievčat z Chiboku v Nigérii, z ktorých desiatky sú nezvestné aj po takmer 12 rokoch.
Ozbrojená skupina Boko Haram uniesla v apríli 2014 276 študentiek z Chiboku v štáte Borno. Niektoré z unesených boli moslimky. Mnohí zajatci boli povzbudzovaní, aby konvertovali na islam, zatiaľ čo iní boli nútení pripojiť sa k Boko Haram alebo sa oženiť s bojovníkmi zo skupiny.
V rokoch 2016 až 2017 nigérijská armáda prostredníctvom výmeny väzňov zachránila alebo zabezpečila prepustenie 108 dievčat a približne 20 ďalším za posledné dva roky utieklo. K minulému roku je stále nezvestných asi 90 dievčat unesených v Chiboku.
Od roku 2014 bolo unesených viac ako 1400 nigérijských študentov. Nedávny prípad únosu je 13. podobným incidentom za posledných 11 rokov, povedal pre Al Jazeera Bukarti, bezpečnostný analytik a právnik.
Sú kresťania terčom útokov v Nigérii?
Kresťanské farmárske komunity čelia v strednej Nigérii čoraz častejším útokom banditov a pastierov dobytka. Obvinili vládu, že nedokázala zatknúť páchateľov a zabezpečiť bezpečnosť.
Nedávne útoky na školy a niektoré kostoly pritiahli pozornosť amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý tvrdil, že nigérijskí kresťania čelia genocíde. Pohrozil vojenskou intervenciou Spojených štátov v Nigérii, pričom tvrdil, že krajina nedokáže ochrániť kresťanov pred prenasledovaním. Pohrozil tiež, že prestane poskytovať pomoc Nigérii.
„Ak bude nigérijská vláda naďalej povoľovať zabíjanie kresťanov, USA okamžite zastavia všetku pomoc a pomoc Nigérii a veľmi dobre môžu ísť do tejto teraz zneuctenej krajiny, ktorá „srší zbraňami“, aby úplne vyhladila islamských teroristov, ktorí páchajú tieto strašné zverstvá,“ napísal Trump na sociálnej sieti.
Na prepustenie unesených študentov vyzval aj pápež Lev XIV.
„Srdečne žiadam o okamžité prepustenie rukojemníkov a nalieham na príslušné orgány, aby prijali vhodné a včasné rozhodnutia na zabezpečenie ich prepustenia,“ uviedol v nedeľu pápež.
Nigérijská vláda priznala bezpečnostný problém, ale poprela tvrdenia, že kresťania sú prenasledovaní.
Vláda označila niektoré z útokov, pripisovaných prevažne moslimskej pastoračnej etnickej skupine Fulani, za „krízu miestnych farmárov a pastierov“.
Kresťanské skupiny v Nigérii tiež odmietli tvrdenie, že viera bola jediným dôvodom útokov a únosov. Kresťanské združenie Nigérie uviedlo, že zahraničné skupiny sa snažia využiť domáce krízy.
Ako reaguje vláda?
V piatok nigérijská vláda nariadila okamžité zatvorenie 47 vysokých škôl po celej krajine. Okrem toho regionálna vláda štátu Niger nariadila zatvorenie všetkých škôl, či už súkromných alebo verejných, povedal Ndamitso.
„V súčasnosti sú zatvorené stovky škôl, a preto bude vzdelávanie našich detí prerušené,“ povedal Bukarti. „Je to veľmi nešťastné, pretože to naznačuje, že nigérijský vzdelávací systém je pod útokom.“
V nedeľu počas stretnutia s bezpečnostnými šéfmi nigérijský prezident Bola Tinubu nariadil najať ďalších 30 000 policajtov. Dodatočne nariadil, aby boli policajti odvolaní zo služieb ochrany VIP, aby sa mohli sústrediť na základné povinnosti, najmä v odľahlých oblastiach, ktoré sú náchylné na útoky.
Vláda tiež vyhlásila, že nigérijský minister obrany bude vyslaný do štátu Niger, poznamenal Ndamitso.
Nigériu sužujú bezpečnostné problémy, pretože Boko Haram vedie smrtiacu rebéliu na severovýchode a zločinecké gangy operujú na severozápade. Krajinu sužuje aj komunálne násilie.
Od zvolenia Tinubu za prezidenta v roku 2023 bolo zabitých viac ako 10 000 ľudí a stovky unesených. Násilím zostalo vysídlených až tri milióny ľudí.
