Keď bolo 10. októbra v Gaze vyhlásené „prímerie“, mnohí Palestínčania si vydýchli. Práve prežili dva roky neustáleho bombardovania, ktoré sa odhadovalo na približne šesťnásobok výbušnej sily atómovej bomby zhodenej na Hirošimu v roku 1945, sústredeného na oblasť menšiu ako polovicu veľkosti japonského mesta.
Devastácia bola všeobjímajúca. Všetky nemocnice a univerzity boli zbombardované, väčšina domov a škôl zničená a životne dôležitá infraštruktúra, ako je kanalizácia a elektrické vedenie, bola neopraviteľne poškodená. Odhaduje sa, že cez pás bolo rozhádzaných 50 miliónov ton sutiny a pod ním ležalo najmenej 10 000 tiel Palestínčanov zabitých pri bombardovaní, ktorých ešte nebolo možné nájsť.
A predsa sa nikdy neuskutočnil oddych, ktorý ľudia z Gazy očakávali, že konečne príde. Takmer okamžite po vyhlásení prímeria začal izraelský režim opäť bombardovať pásmo. Odvtedy to neprestalo.
Podľa vládneho úradu pre médiá v Gaze Izrael porušil „prímerie“ takmer 500-krát za 44 dní, pričom zabil 342 civilistov. Najsmrteľnejším dňom bol 29. október, keď izraelské okupačné sily (IOF) zabili 109 Palestínčanov vrátane 52 detí. Nedávno, vo štvrtok, bolo zabitých 32 Palestínčanov vrátane celej rodiny v štvrti Zeitoun v meste Gaza, keď bola bomba zhodená na budovu, v ktorej sa skrývali.
Nie je to však len bombardovanie, ktoré neprestalo. Hlad tiež nie.
Podľa dohody o „prímerí“ malo byť denne povolených 600 kamiónov pomoci, čo Izrael nesplnil. Ako informoval korešpondent al-Džazíry Hind al-Khoudary z Gazy, IOF povoľuje prejsť do pásma len 150 nákladným autám denne. Zabraňujú tiež vstupu výživných potravín vrátane mäsa, mliečnych výrobkov a zeleniny, ako aj veľmi potrebných liekov, stanov a iných materiálov na úkryt.
Koalícia palestínskych humanitárnych agentúr odhadla, že pomoc, ktorá teraz prichádza, nepokrýva ani štvrtinu základných potrieb obyvateľstva.
Agentúra Organizácie Spojených národov pre palestínskych utečencov (UNRWA), ktorá tvrdí, že má vo svojich skladoch dostatok potravín, aby nakŕmila všetkých v Gaze na mesiace, stále nič z nich nesmie priviezť. Je to v priamom rozpore s októbrovým poradným stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora (ICJ), že izraelský režim má povinnosť nebrániť poskytovaniu pomoci agentúram OSN vrátane UNRWA.
Súd tiež odmietol izraelské obvinenia, že agentúre chýba neutralita, a tvrdil, že je nepostrádateľným aktérom v humanitárnej oblasti. Izraelský režim však toto poradné stanovisko odmietol a naďalej obmedzuje aktivity UNRWA tým, že bráni distribúcii pomoci a odopiera vízam svojim medzinárodným zamestnancom.
Izraelský režim tiež nedodržiava predbežné opatrenia, ktoré boli stanovené v rozsudku Medzinárodného súdneho dvora z januára 2024, v ktorom sa zistilo, že v Gaze dochádza k pravdepodobným aktom genocídy. Tieto opatrenia zahŕňali predchádzanie činom genocídy, predchádzanie a trestanie podnecovania ku genocíde a umožnenie humanitárnej pomoci do Gazy. Odvtedy súd svoje predbežné opatrenia niekoľkokrát potvrdil. Izraelský režim ich naďalej ignoruje.
A to preto, že na medzinárodnej úrovni sa naďalej teší bezprecedentnému diplomatickému, finančnému a vojenskému krytiu. Najnovšie sa to stalo 17. novembra, keď Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu 2803, ktorá schválila 20-bodový plán prezidenta USA Donalda Trumpa pre Gazu.
Medzi jeho ustanovenia patrí vytvorenie dvoch orgánov, ktoré by prevzali kontrolu nad Gazou: mierovej rady, ktorej predsedá sám Trump, a medzinárodných stabilizačných síl, ktorých úlohou je udržiavať bezpečnosť a presadzovať odzbrojenie palestínskych skupín. Štruktúra riadenia oboch orgánov zostáva nejasná, no fungovali by v koordinácii s izraelským režimom, čím by sa nad palestínskym ľudom v skutočnosti vytvorila ďalšia vrstva zahraničnej kontroly.
Uznesenie tiež umožňuje obísť existujúce miestne a medzinárodné štruktúry pri distribúcii pomoci. Nespomína genocídu a nenavrhuje žiadny mechanizmus zodpovednosti za vojnové zločiny. Rezolúcia je v podstate v rozpore s medzinárodným právom a dáva USA – spolupáchateľovi genocídy – kontrolu nad Gazou.
To všetko objasňuje skutočnosť, že „prímerie“ vôbec nie je prímerím. Izraelský režim naďalej útočí na Gazu, hladuje palestínske obyvateľstvo a odopiera mu prístup k riadnemu prístrešku a zdravotnej starostlivosti.
Nazvať túto dohodu prímerím umožňuje tretím štátom požadovať pokrok v riešení konfliktov a dokonca mier, keď základná genocídna realita Palestínčanov v teréne zostáva do značnej miery nezmenená. „Prímerie“ je diplomatickým podvodom – zásterkou pokračujúceho vyhladzovania, vysídľovania a vymazávania palestínskeho ľudu v Gaze a odvádzaním pozornosti pre medzinárodnú verejnosť a médiá.
Názory vyjadrené v tomto článku sú vlastné autorovi a nemusia nevyhnutne odrážať redakčnú politiku Al-Džazíry.
