Šesť medzinárodných leteckých spoločností pozastavilo lety do Venezuely po tom, čo Spojené štáty varovali hlavných dopravcov pred „potenciálne nebezpečnou situáciou“ v dôsledku „zvýšenej vojenskej aktivity“ v tejto juhoamerickej krajine.
Španielska Iberia, portugalský TAP, čilský LATAM, kolumbijská Avianca, brazílsky GOL a Trinidad a tobagský Karibik všetky v sobotu zastavili lety do krajiny, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na Mariselu de Loaiza, prezidentku asociácie venezuelských aerolínií.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
TAP uviedla, že ruší svoje lety naplánované na sobotu a budúci utorok, zatiaľ čo Iberia uviedla, že až do odvolania pozastavuje lety do venezuelského hlavného mesta Caracas.
TAP pre tlačovú agentúru Reuters uviedla, že jej rozhodnutie súvisí s oznámením USA, ktoré podľa nej „naznačuje, že bezpečnostné podmienky vo venezuelskom vzdušnom priestore nie sú zaručené“.
Podľa tlačovej agentúry AFP panamské Copa Airlines, španielske Air Europa a PlusUltra, Turkish Airlines a venezuelský LASER zatiaľ naďalej prevádzkujú lety.
K pozastaveniu letov dochádza v čase, keď napätie medzi USA a Venezuelou stúpa, pričom Washington rozmiestňuje do Karibiku vojakov, ako aj najväčšiu lietadlovú loď na svete, ako súčasť toho, čo nazýva protidrogová operácia. Caracas však operáciu opisuje ako snahu vytlačiť venezuelského prezidenta Nicolása Madura od moci.
Americká armáda tiež vykonala najmenej 21 útokov na údajné drogové lode v Karibiku a Tichomorí, pri ktorých zahynulo najmenej 83 ľudí.
Kampaň – ktorá podľa kritikov porušuje medzinárodné aj americké domáce právo – sa začala po tom, čo administratíva prezidenta Donalda Trumpa zvýšila svoju odmenu za informácie vedúce k zatknutiu alebo odsúdeniu Madura na 50 miliónov dolárov, pričom ho označila za „globálneho teroristického vodcu Cartel de los Soles“.
Prezident Trump medzitým vyslal zmiešané signály o možnosti intervencie vo Venezuele, keď začiatkom tohto mesiaca v rozhovore pre CBS povedal, že si nemyslí, že jeho krajina ide do vojny proti Caracasu.
Ale na otázku, či sú Madurove dni vo funkcii prezidenta spočítané, odpovedal: „Povedal by som, že áno.“
Potom v nedeľu povedal, že USA môžu začať rozhovory s Madurom a v pondelok, keď sa ho pýtali na možnosť rozmiestnenia amerických vojakov v krajine, odpovedal: „To nevylučujem. Nevylučujem nič. Musíme sa len postarať o Venezuelu.“
O niekoľko dní neskôr, v piatok, Federálna letecká agentúra USA (FAA) vyzvala všetky lety v tejto oblasti, aby boli „obozretní“ kvôli hrozbám „vo všetkých nadmorských výškach, vrátane počas preletu, fázy príletu a odletu a/alebo letísk a lietadiel na zemi“.
Vzťahom medzi Washingtonom a Caracasom dominuje napätie od nástupu Madurovho ľavicového predchodcu Huga Cháveza na začiatku 21. storočia.
Vzťah sa ďalej zhoršil po tom, čo sa Maduro dostal k moci po Chávezovej smrti v roku 2013.
Postupné vlády USA odmietli Madurovu legitimitu a uvalili prísne sankcie na venezuelskú ekonomiku, pričom prezidenta obvinili z korupcie, autoritárstva a volebných podvodov.
Trumpova administratíva sprísnila postoj USA. Minulý týždeň označila venezuelskú drogovú organizáciu nazvanú Cartel de los Soles (Kartel sĺnk) za „teroristickú“ skupinu a obvinila Madura z jej vedenia bez poskytnutia dôkazov.
V posledných týždňoch konzervatívni zahraničnopolitickí jastrabi v USA čoraz viac vyzývajú Trumpa, aby zvrhol Madurovu vládu.
Maduro obvinil USA z vymýšľania „zámienky“ na vojnu, pričom opakovane vyjadril ochotu nadviazať dialóg s Washingtonom. Varoval však, že jeho krajina sa bude snažiť brániť.
„Žiadna cudzia mocnosť nebude vnucovať svoju vôľu našej suverénnej vlasti,“ citoval ho venezuelský portál Telesur.
„Ale ak porušia mier a zotrvajú vo svojich neokoloniálnych zámeroch, budú čeliť obrovskému prekvapeniu. Modlím sa, aby sa tak nestalo, pretože – opakujem – dostanú skutočne monumentálne prekvapenie.“
Venezuelská opozičná líderka Maria Corina Machado, ktorá nedávno získala Nobelovu cenu za mier, naznačila, že zvrhnutie Madura by neznamenalo zmenu režimu, argumentujúc tým, že prezident minuloročné voľby prehral a výsledky sfalšoval.
„Nežiadame o zmenu režimu. Žiadame o rešpektovanie vôle ľudí a ľudia budú tým, kto sa postará a ochráni tento prechod, aby bol usporiadaný, pokojný a nezvratný,“ povedala v piatok pre The Washington Post.
Machado (58) vyzval na privatizáciu venezuelského ropného sektora a otvorenie krajiny zahraničným investíciám.
