Lídri vítajú dohodu dosiahnutú na klimatickom samite OSN ako krok vpred, ale tvrdia, že na riešenie krízy je potrebná väčšia ambícia.
Svetoví lídri predložili na klimatickej konferencii Organizácie Spojených národov v Brazílii návrh textu, ktorý sa snaží riešiť krízu, ale dohoda neobsahuje žiadnu zmienku o postupnom vyradení fosílnych palív, ktoré spôsobujú zmenu klímy.
Text bol zverejnený v sobotu po tom, čo sa rokovania pretiahli cez noc, ďaleko za očakávaný koniec dvojtýždňového summitu COP30 v brazílskom meste Belem, uprostred hlbokých rozporov v otázke postupného vyraďovania fosílnych palív.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Návrh, ktorý musí schváliť konsenzom takmer 200 krajín, sa zaväzuje preskúmať obchodné bariéry súvisiace s klímou a vyzýva rozvinuté krajiny, aby „aspoň strojnásobili“ peniaze poskytované rozvojovým krajinám, aby im pomohli odolávať extrémnym výkyvom počasia.
Vyzýva tiež „všetkých aktérov, aby spolupracovali na výraznom urýchlení a zintenzívnení opatrení v oblasti klímy na celom svete“ s cieľom udržať hranicu 1,5 stupňa Celzia (2,7 stupňa Fahrenheita) pre globálne otepľovanie – medzinárodne dohodnutý cieľ stanovený v rámci Parížskej dohody – „na dosah“.
Wopke Hoekstra, komisár Európskej únie pre klímu, povedal, že výsledok je krokom správnym smerom, ale blok by si želal viac.
„Nebudeme skrývať skutočnosť, že by sme uprednostnili viac, mať väčšie ambície vo všetkom,“ povedal Hoekstra novinárom. „Mali by sme to podporiť, pretože to ide aspoň správnym smerom,“ povedal.
Francúzska ministerka pre ekologickú transformáciu Monique Barbutová tiež povedala, že ide o „pomerne plochý text“, ale Európania by proti nemu neboli, pretože „nie je v ňom nič mimoriadne zlé“.
Kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodriguez Parrilla v príspevku na sociálnej sieti tiež uviedol, že hoci výsledok „zaostal za očakávaniami“, COP30 demonštrovala dôležitosť multilateralizmu pri riešení globálnych výziev, akými sú klimatické zmeny.
„Potreboval som obrovský skok“
Krajiny boli rozdelené v mnohých otázkach v Beleme, vrátane tlaku na postupné vyraďovanie fosílnych palív – najväčších hybných síl klimatickej krízy –, čo vyvolalo odpor krajín produkujúcich ropu a národov závislých od ropy, plynu a uhlia.
Otázky financovania klimatických zmien tiež vyvolali búrlivé diskusie, pričom rozvojové krajiny požadovali, aby bohatšie krajiny niesli väčší podiel finančnej záťaže.
Brazília, ktorá organizuje konferenciu COP30, však presadzovala prejav jednoty, keďže výročná konferencia je do značnej miery vnímaná ako test svetového odhodlania riešiť prehlbujúcu sa krízu.
„Musíme spoločnosti ukázať, že to chceme bez toho, aby sme komukoľvek niečo vnucovali, bez toho, aby sme každej krajine stanovili termíny, dokedy sa môžu rozhodnúť, čo môže urobiť vo svojom čase a v rámci vlastných možností,“ povedal začiatkom týždňa brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva.
Predtým v sobotu prezident COP30 Andre Aranha Correa do Lago povedal, že predsedníctvo zverejní „cestovné mapy“ o fosílnych palivách a lesoch, keďže na rokovaniach sa v týchto otázkach nedosiahol konsenzus.
V rozhovore pre al-Džazíru pred zverejnením návrhu textu Asad Rehman, výkonný riaditeľ organizácie Friends of the Earth, povedal, že bohatšie krajiny „museli byť odvlečené – naozaj kopaním a kričaním – k stolu“ na COP30.
„Pokúšali sa šikanovať rozvojové krajiny a oslabili text… Ale povedal by som, že celkovo z toho, čo počujeme, urobíme krok vpred,“ povedal Rehman v rozhovore pre Belem.
„Uvítajú to milióny ľudí, pre ktorých sú tieto rozhovory otázkou života a smrti. V rozsahu krízy, ktorej čelíme, sme však samozrejme potrebovali obrovský skok vpred.“
