Na vôbec prvom stretnutí G20 v Afrike sa program hostiteľskej krajiny zameriava na väčšiu pomoc chudobným krajinám v boji proti klimatickej kríze a na zníženie dlhovej záťaže uprostred bojkotu USA vedeného Trumpom.
Juhoafrická republika sa snaží zachovať integritu a postavenie najvyšších ekonomík Skupiny 20 (G20), povedal prezident Cyril Ramaphosa v úvodnom prejave k historickému summitu v Johannesburgu, ktorý je prvým na africkom kontinente.
Ramaphosa v sobotu povedal, že Juhoafrická republika je odhodlaná zabezpečiť, aby rozvojové priority globálnej Južnej a Afriky našli vyjadrenie v programe skupiny.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
Prezident dodal, že existuje prevládajúca zhoda, že jednou z úloh summitu je prijať deklaráciu zdôrazňujúcu potrebu „multilateralizmu“ na konfrontáciu „hrozieb, ktorým dnes ľudstvo čelí“.
Spojené štáty, ktoré samit bojkotujú, žiadali, aby summit nevydal vyhlásenie. Ramaphosa to rozhodne odmietol.
Summit sa začal ambicióznym programom na dosiahnutie pokroku pri riešení niektorých dlhodobých problémov, ktoré sužujú najchudobnejšie krajiny sveta.
Lídri a najvyšší vládni predstavitelia z najbohatších a popredných rozvíjajúcich sa ekonomík sa zišli na výstavisku neďaleko slávnej štvrti Soweto v Juhoafrickej republike, ktorá bola kedysi domovom ikonického vodcu post-apartheidu Nelsona Mandelu, aby sa pokúsili nájsť nejaký konsenzus o prioritách stanovených hostiteľskou krajinou.
Mnohé z priorít Juhoafrickej republiky pre skupinu, vrátane zamerania sa na zmenu klímy a jej vplyv na rozvojové krajiny, narazili na odpor USA.
Južná Afrika, ktorá určuje agendu ako krajina, ktorá zastáva rotujúce predsedníctvo, chce, aby lídri súhlasili s väčšou pomocou chudobným krajinám pri zotavovaní sa z katastrof súvisiacich s klimatickými zmenami, znižovaní ich zahraničného dlhu, prechode na zdroje zelenej energie a využívaní vlastného kritického nerastného bohatstva – to všetko v snahe čeliť prehlbujúcej sa globálnej nerovnosti.
„Uvidíme,“ povedal generálny tajomník OSN Antonio Guterres o tom, či G20 môže uprednostniť krajiny rozvojového sveta a uskutočniť zmysluplné reformy.
„Myslím si však, že Južná Afrika urobila svoju časť tým, že tieto veci jasne predložila.“
Guterres varoval, že bohaté štáty často nedokázali urobiť ústupky potrebné na uzavretie účinných dohôd o zmene klímy alebo globálnej finančnej reformy.
Dvojdňový summit sa koná bez najväčšej svetovej ekonomiky po tom, čo prezident Donald Trump nariadil bojkot summitu pre jeho nepodložené tvrdenia, že Južná Afrika presadzuje rasistickú protibielu politiku a prenasleduje svoju africkú bielu menšinu.
Trumpova administratíva tiež dala jasne najavo svoj nesúhlas s agendou G20 v Južnej Afrike od začiatku roka, keď začala organizovať stretnutia G20.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vo februári vynechal stretnutie ministrov zahraničných vecí G20 a kritizoval program, ktorý sa týkal diverzity, rovnosti a začlenenia a zmeny klímy.
Rubio odmietavo povedal, že na to nebude míňať peniaze amerických daňových poplatníkov.
Celkový pohľad na plenárne zasadnutie v deň otvorenia samitu G20 v Johannesburgu, 22. novembra 2025 (Yves Herman/Reuters)
‚Toľko výziev‘
Mesiace trvajúca diplomatická roztržka medzi USA a Juhoafrickou republikou sa prehĺbila v príprave na hlavný summit tento víkend, no zatiaľ čo Trumpov bojkot dominoval diskusiám pred rozhovormi v Johannesburgu a hrozilo, že podkope agendu, niektorí lídri chceli ísť ďalej.
„Je mi to ľúto,“ povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron o Trumpovej neprítomnosti.
„Ale nemalo by nás to blokovať. Našou povinnosťou je byť prítomná, zapojiť sa a spolupracovať, pretože máme veľa výziev.“
G20 je vlastne skupina 21 členov, ktorá zahŕňa 19 krajín, Európsku úniu a Africkú úniu.
Blok vznikol v roku 1999 ako most medzi bohatými a chudobnými krajinami, ktorý má čeliť globálnym finančným krízam. Hoci často pôsobí v tieni skupiny siedmich najbohatších demokracií, členovia G20 spolu predstavujú približne 85 percent svetovej ekonomiky, 75 percent medzinárodného obchodu a viac ako polovicu svetovej populácie.
Funguje to však skôr na základe konsenzu ako na akýchkoľvek záväzných uzneseniach, a to je často ťažké dosiahnuť s rôznymi záujmami členov, ako sú USA, Rusko, Čína, India, Japonsko, západoeurópske národy Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo a ďalšie, ako je Indonézia, Saudská Arábia a Južná Afrika.
