Čína sa v piatok dostala do sporu s Tokiom v súvislosti s nedávnymi vyjadreniami japonského premiéra Sanae Taikachiho o Taiwane pre Organizáciu Spojených národov, keďže napätie medzi východoázijskými susedmi sa prehĺbilo a vzťahy klesli na najnižšiu úroveň od roku 2023.
„Ak sa Japonsko odváži pokúsiť sa o ozbrojenú intervenciu v situácii cez úžinu, bol by to akt agresie,“ napísal v piatok stály predstaviteľ Číny pri OSN Fu Cong v liste generálnemu tajomníkovi globálnej organizácie Antóniovi Guterresovi s odkazom na prieliv, ktorý oddeľuje pevninskú Čínu od samosprávneho Taiwanu, ktorý Peking trvá na tom, že patrí Číne. Peking nevylúčil možnosť násilného dobytia Taiwanu.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
Diplomatické spory sa začali začiatkom novembra, keď Taikachi, ktorý sa ujal úradu až v októbri, uviedol, ako Japonsko zareaguje na hypotetický čínsky útok na Taiwan. Tieto poznámky rozhnevali Peking, ktorý požiadal o stiahnutie, hoci japonský premiér to neurobil.
Roztržka však teraz rýchlo prerástla do obchodnej vojny, do ktorej sú zapojené podniky na oboch stranách, a prehĺbila bezpečnostné napätie na spornom území, ktoré bolo pre obe krajiny už dlho bodom vzplanutia.
Tu je to, čo vieme o spore:
Japonsko obnovilo vývoz morských plodov do Číny zásielkou mušlí z Hokkaida (Súbor: Daniel Leussink/Reuters)
Čo povedal japonský premiér o Taiwane?
Pri prejave v parlamente 7. novembra Taikachi, dlhoročný prívrženec Taiwanu, povedal, že čínska námorná blokáda alebo iná akcia proti Taiwanu by mohla vyvolať japonskú vojenskú odpoveď. Reakcia nebola typická a zdalo sa, že Taikachi zašla o niekoľko krokov ďalej ako jej predchodcovia, ktorí len v minulosti vyjadrili obavy z čínskej hrozby pre Taiwan, ale nikdy nespomenuli odpoveď.
„Ak to bude zahŕňať použitie vojnových lodí a vojenské akcie, môže sa to v každom prípade stať situáciou ohrozujúcou prežitie,“ povedala Taikachi v parlamente v odpovedi na otázky opozičnej političky vo svojom prvom parlamentnom grilovaní.
Toto vyhlásenie okamžite vyvolalo protesty čínskych ministerstiev zahraničia a obrany, ktoré požadovali stiahnutie. Čínsky generálny konzul v Osake, Xue Jian, deň nato kritizoval komentáre a zdalo sa, že sa vyhráža v už vymazanom príspevku na X: „Nemáme inú možnosť, ako odrezať ten špinavý krk, ktorý sa na nás bez váhania vrhol. Ste pripravení?“
Tento príspevok od Xue tiež vyvolal hnev v Japonsku a niektorí predstavitelia začali žiadať diplomatovo vyhostenie. Hlavný tajomník japonskej vlády Minoru Kihara protestoval do Pekingu proti Xueovmu posolstvu X a povedal, že je „extrémne nevhodné“, pričom naliehal na Čínu, aby to vysvetlila. Zmazanie príspevku požadovalo aj japonské ministerstvo zahraničia. Čínski predstavitelia medzitým obhajovali komentáre, že pochádzajú z osobného hľadiska.
14. novembra si čínske ministerstvo zahraničných vecí predvolalo japonského veľvyslanca a varovalo pred „drvivou porážkou“, ak Japonsko zasiahne Taiwan. Na druhý deň si japonské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo aj čínskeho veľvyslanca, aby sa sťažoval na funkciu konzula.
Hoci Taikachi tri dni po svojom kontroverznom vyhlásení povedala parlamentu, že sa bude vyhýbať rozprávaniu o konkrétnych scenároch, odmietla svoje pripomienky stiahnuť.
Ako sa odvtedy zvýšilo napätie?
Celá záležitosť prerástla do akejsi obchodnej vojny. Čína vydala 14. novembra zákaz cestovania pre Japonsko, čo je zjavný pokus zacieliť sa na turistický sektor krajiny, ktorý od januára do septembra tohto roku privítal približne 7,5 milióna čínskych turistov. Tri čínske letecké spoločnosti ponúkli 15. novembra vrátenie peňazí alebo bezplatné zmeny za lety plánované na trasách smerujúcich do Japonska.
Čínske ministerstvo školstva sa tiež zameralo na japonský sektor vzdelávania a varovalo tamojších čínskych študentov alebo tých, ktorí plánujú študovať v Japonsku, pred nedávnymi zločinmi proti Číňanom. Čína aj Japonsko zaznamenali v posledných mesiacoch vzájomné útoky proti svojim štátnym príslušníkom, ktoré vyvolali obavy z xenofóbie, nie je však jasné, či tieto útoky spolu súvisia.
Napätie stúpa aj okolo územných sporov. Minulú nedeľu čínska pobrežná stráž oznámila, že hliadkuje v oblastiach vo Východočínskom mori, vo vodách okolo skupiny neobývaných ostrovov, na ktoré si obidve krajiny nárokujú. Japonsko nazýva ostrovy Senkaku Islands, zatiaľ čo Peking ich nazýva Diaoyu Islands. Japonsko v reakcii odsúdilo krátke „narušenie“ japonských teritoriálnych vôd flotilou štyroch lodí čínskej pobrežnej stráže.
Počas minulého týždňa čínske úrady pozastavili premietanie najmenej dvoch japonských filmov a zakázali japonské morské plody.
Potom vo štvrtok Čína odložila trojstranné stretnutie s ministrami kultúry z Japonska a Južnej Kórey, ktoré sa malo konať koncom novembra.
Nový japonský premiér Sanae Takaichi hovorí počas tlačovej konferencie v kancelárii predsedu vlády v Tokiu, Japonsko, v utorok 21. októbra 2025 (Eugene Hoshiko/Reuters)
„Symbol vzdoru“
18. novembra sa diplomati z oboch strán stretli v Pekingu na rokovaniach, na ktorých odzneli sťažnosti.
Vysoký čínsky predstaviteľ Liu Jinsong sa rozhodol obliecť si oblek bez goliera s piatimi gombíkmi spojený s povstaním čínskych študentov proti japonskému imperializmu v roku 1919.
Japonské médiá označili výber obleku za „symbol vzdoru“. Poukazujú tiež na videá a obrázky zo stretnutia, ktoré ukazujú Liua s rukami vo vreckách po rozhovoroch, pričom tvrdia, že toto gesto sa vo formálnom prostredí zvyčajne považuje za neúctivé.
Nezdalo sa, že by stretnutie v Pekingu zmiernilo napätie a zdá sa, že neexistujú žiadne známky prelomenia slepej uličky: čínski predstavitelia požiadali o stiahnutie, no japonskí diplomati uviedli, že vyjadrenia Taikachi boli v súlade s postojom Japonska.
Aká je história čínsko-japonského napätia?
Je to dlhý a – najmä pre Čínu – bolestivý príbeh. Cisárske Japonsko obsadilo významné časti Číny po prvej čínsko-japonskej vojne (1894-95), keď získalo kontrolu nad Taiwanom a násilne anektovalo Kóreu. V roku 1937 Japonsko spustilo rozsiahlu inváziu do Číny počas druhej čínsko-japonskej vojny. Uprostred silného čínskeho odporu Japonsko obsadilo časti východnej a južnej Číny, kde vytvorilo a kontrolovalo bábkové vlády. Porážka Japonského impéria v druhej svetovej vojne v roku 1945 ukončila jeho snahu o expanziu.
Čínska komunistická strana zvíťazila v roku 1949 v občianskej vojne, ktorá nasledovala s Kuomintangom, ktorý spolu s vodcom Čankajškom utiekol na Taiwan, aby vytvoril paralelnú vládu. Ale až do roku 1972 Japonsko formálne uznalo Taiwan ako „Čínu“.
V roku 1972 konečne uznala Čínsku ľudovú republiku a súhlasila s „princípom jednej Číny“, čím v skutočnosti prerušila formálne diplomatické styky s Taiwanom. Japonsko však udržiavalo pevné neoficiálne vzťahy s Taiwanom, a to aj prostredníctvom obchodu.
Japonsko tiež udržiava politiku takzvanej „strategickej nejednoznačnosti“ v súvislosti s tým, ako by Tokio reagovalo, ak by Čína zaútočila na Taiwan – politiku zámernej ambivalencie, ktorej cieľom je nechať Peking a zvyšok sveta hádať sa, či zasiahne vojensky. Postoj je podobný postoju Spojených štátov, najmocnejšieho spojenca Taiwanu.
Aký dôležitý je obchod medzi Čínou a Japonskom?
Hovorca čínskeho ministerstva obchodu He Yongqian na pravidelnej tlačovej konferencii tento týždeň uviedol, že obchodné vzťahy medzi oboma krajinami boli „vážne poškodené“ komentármi premiéra Takaichiho.
Čína je po USA druhým najväčším exportným trhom Japonska, pričom Tokio predáva do Pekingu najmä priemyselné zariadenia, polovodiče a automobily. V roku 2024 Čína kúpila japonský tovar v hodnote približne 125 miliárd dolárov, podľa databázy Comtrade OSN. Južná Kórea, tretí najväčší exportný trh Japonska, nakúpila v roku 2024 tovar v hodnote 46 miliárd dolárov.
Čína je tiež hlavným nákupcom japonských morských uhoriek a jej najväčším nákupcom hrebenatiek. Japonské firmy, najmä exportéri morských plodov, sa podľa agentúry Reuters obávajú účinkov sporu na ich podnikanie.
Peking nie je až tak závislý od japonskej ekonomiky, no Tokio je tretím najväčším obchodným partnerom Číny. Čína do Japonska vyváža najmä elektrické zariadenia, stroje, odevy a vozidlá. Podľa webovej stránky Trading Economics Tokio v roku 2024 kúpilo z Číny tovar v hodnote 152 miliárd dolárov.
Nie je to prvýkrát, čo Peking podnikol odvetné opatrenia. V roku 2023 Čína zakázala dovoz všetkých japonských potravín po tom, čo Tokio vypustilo rádioaktívnu vodu z jadrovej elektrárne Fukušima do Tichomoria. Peking bol proti tomuto kroku, hoci agentúra OSN pre atómovú energiu považovala vypúšťanie za bezpečné. Tento zákaz bol zrušený práve 7. novembra, v ten istý deň, keď Taikachi vyslovil kontroverzné komentáre.
V roku 2010 Čína tiež zastavila vývoz minerálov vzácnych zemín do Japonska na sedem týždňov po tom, čo bol v blízkosti sporných ostrovov Senkaku/Diaoyu zadržaný čínsky rybársky kapitán.
