Republika srbská, srbská väčšinová entita v Bosne a Hercegovine, v nedeľu hlasuje v predčasných prezidentských voľbách vyhlásených po tom, ako volebné orgány v auguste zbavili bosnianskosrbského separatistického vodcu Milorada Dodika prezidentského úradu.
Dodik bol odvolaný po tom, čo bol odsúdený za to, že odmietol vykonávať rozhodnutia vydané Christianom Schmidtom, medzinárodným mierovým vyslancom, ktorý dohliada na implementáciu Daytonskej mierovej dohody, ktorá ukončila bosniansku vojnu v rokoch 1992–95.
Súd mu udelil aj ročný trest odňatia slobody – ktorému sa vyhol zložením kaucie – a zakázal mu účasť v politike na šesť rokov. Bosniansky najvyšší súd toto rozhodnutie začiatkom novembra potvrdil.
V októbri Národné zhromaždenie Republiky srbskej vymenovalo Anu Trisic-Babic za dočasnú prezidentku do nedeľných volieb.
Tu je to, čo vieme o hlasovaní a prečo je to dôležité.
Kedy sa konajú predčasné voľby v Republike srbskej?
Podľa bosnianskej Ústrednej volebnej komisie (CIK) bude hlasovanie otvorené v nedeľu 23. novembra medzi 7:00 (06:00 GMT) a 19:00 (18:00 GMT). Voliť má viac ako 1,2 milióna ľudí z troch hlavných etnických skupín – Srbov, Bosniakov a Chorvátov. Účasť v predchádzajúcich prezidentských voľbách sa zvyčajne pohybovala od 50 do 55 percent.
Hoci bol Trišić-Babić vymenovaný za dočasného prezidenta, zákon stále vyžaduje nové voľby do 90 dní od odvolania prezidenta.
Víťaz nedeľných volieb bude vo funkcii iba zvyšok Dodikovho funkčného obdobia, teda necelý rok, do parlamentných volieb v októbri budúceho roka.
Kedy budú vyhlásené výsledky?
Predbežné výsledky sa očakávajú počas volebnej noci, ale konečné oficiálne sčítanie hlasov Ústrednou volebnou komisiou bude vyhlásené až potom, čo tento orgán potvrdí všetky výsledky.
Čo je Republika Srbská?
Republika srbská je jedným z dvoch hlavných politických subjektov v Bosne spolu s Federáciou Bosny a Hercegoviny, z ktorých každá má významnú autonómiu. Obaja majú rovnaké práva na malú, tretiu samosprávnu administratívnu jednotku v krajine, známu ako okres Brčko.
Republika srbská bola vyhlásená bosnianskosrbskými lídrami v roku 1992 na začiatku vojny v rokoch 1992-95 a bola formálne založená ako súčasť povojnovej ústavnej štruktúry Bosny v roku 1995 na základe Daytonskej mierovej dohody.
Republika srbská pokrýva asi 49 percent územia Bosny, zatiaľ čo zvyšných 51 percent tvorí Federáciu Bosny a Hercegoviny.
Republika srbská má vlastnú vládu, parlament, súdnictvo a políciu, ale nie vlastnú armádu.
Podľa posledného sčítania ľudu, ktoré sa uskutočnilo pred viac ako desiatimi rokmi v roku 2013, je dnes prevažne srbské, pričom Srbi tvoria spolu s menšími bosnianskymi a chorvátskymi menšinami približne 82 percent jeho obyvateľov.
Jeho demografia sa drasticky zmenila počas vojny a po nej, ako aj v dôsledku etnických čistiek v nesrbských komunitách. Pred konfliktom tvorili Bosniaci a Chorváti asi polovicu obyvateľstva v oblasti, ktorá je dnes Republikou srbskou; dnes tvoria necelých 17 percent.
Jej prvého prezidenta Radovana Karadžiča odsúdili na doživotie v Haagu za genocídu proti Bosniakom z roku 1995 v Srebrenici, teraz meste v Republike srbskej.
Prečo sú voľby dôležité?
Voľby prichádzajú pre Bosnu vo veľmi citlivom čase. Od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 Republika srbská zintenzívnila svoju rétoriku o odtrhnutí sa od Bosny, pričom Dodik – blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina – čoraz viac vyzýval na odtrhnutie entity, potenciálne na pripojenie k Srbsku.
Tieto voľby určia, kto nahradí Dodika po jeho odvolaní z funkcie a jeho dlhej dominancii nad politikou Republiky srbskej. Hlasovanie je zároveň skúškou toho, aký vplyv ešte dokáže uplatniť, napriek tomu, že má zákaz politickej činnosti.
Kto sú kandidáti?
Na kandidátke je šesť kandidátov, štyroch nominujú politické strany Republiky srbskej a dvaja kandidujú ako nezávislí.
Hlavnými kandidátmi sú Sinisa Karan z Dodikovej vládnej Aliancie nezávislých sociálnych demokratov (SNSD), ktorú Dodik priamo podporuje, a Branko Blanuša z opozičnej Srbskej demokratickej strany (SDS).
Karan je dlhoročným členom Dodikovho vnútorného kruhu a bývalým ministrom vnútra Republiky srbskej. V súčasnej vláde Republiky srbskej pôsobí ako minister pre vedecký a technologický rozvoj a vysokoškolské vzdelávanie.
Podľa Rádia Slobodná Európa bol súčasťou skupiny „úlohou“ navrhnúť plán SNSD, aby sa Republika srbská odtrhla od Bosny.
Analytici tvrdia, že Dodik vidí Karan ako rozšírenie svojej vlastnej moci. Dodik sa výrazne objavil na Karanových zhromaždeniach.
Blanuša, kandidát SDS, je členom mestského výboru strany Banja Luka a profesorom na Fakulte elektrotechniky Univerzity v Banja Luke.
SDS, teraz hlavnú opozičnú stranu v Republike srbskej, pôvodne viedol Karadžič. Je to tiež srbská nacionalistická strana a dlhodobo súperí s Dodikovou SNSD o rovnakých voličov.
Hoci kritizuje Dodikov štýl vládnutia a obvinenia z korupcie, vo všeobecnosti zdieľa podobné postoje v kľúčových politických otázkach vrátane vzťahov s hlavným mestom Sarajevo a skepticizmu voči medzinárodnému dozorcovi nad mierovou dohodou.
Ďalšími kandidátmi podporovanými stranami sú Nikola Lazarević z Ekologickej strany Republiky srbskej a Dragan Dokanovič z Aliancie za novú politiku (SNP).
Dvaja nezávislí, Igor Gaševič a Slavko Dragičevič, sú tiež vo voľbách, no zostali takmer úplne mimo dohľadu verejnosti.
Kto je Milorad Dodik?
Milorad Dodik (66) je bývalým prezidentom Republiky srbskej.
S podporou západných vlád koncom 90. rokov sa v roku 1998 stal premiérom entity a bol vnímaný ako sľubná alternatíva k tvrdému nacionalistickému vedeniu odsúdeného za genocídu Karadžiča a vtedy vládnucej SDS, ktorá dominovala v povojnovom období. Vtedajšia americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová opísala Dodika ako „závan čerstvého vzduchu“ a Spojené štáty aj Spojené kráľovstvo do neho vkladali nádeje ako na umiernenejšiu budúcu možnosť.
Bol medzi prvými lídrami v Republike srbskej, ktorí uznali genocídu v Srebrenici. V rozhovore pre bosniansku televíziu v roku 2007 Dodik, prezident SNSD od jej vzniku, povedal, že „dokonale dobre vie, čo sa stalo“ a že „v Srebrenici došlo ku genocíde“.
„Tento rozsudok vyniesol súd v Haagu, a to je nepopierateľný právny fakt,“ povedal.
Vo funkcii prezidenta Republiky srbskej pôsobil tri funkčné obdobia, pričom v rokoch 2010 až 2018 zastával dva po sebe nasledujúce mandáty a v roku 2022 opäť zvíťazil. V roku 2018 bol zvolený za srbského člena trojčlenného predsedníctva Bosny.
Počas tohto obdobia však Dodik zaujal oveľa nacionalistickejší postoj, opakovane vyzýval na odtrhnutie entity a popieral genocídu v Srebrenici – pričom sa vracal k svojim predchádzajúcim priznaniam.
V roku 2023 Dodik podpísal dva kontroverzné zákony, ktoré v podstate hovorili, že rozhodnutia mierového vyslanca Daytonskej dohody a rozhodnutia bosnianskeho ústavného súdu sa nebudú vzťahovať na Republiku srbskú. Mierový vyslanec a ústavný súd tieto návrhy zákonov zablokovali.
V marci 2025 vydal ústavný súd zatykač na Milorada Dodika a niekoľkých jeho spojencov pre obvinenia z podkopávania ústavného poriadku. O mesiac neskôr však príslušníci polície Republiky srbskej zablokovali príslušníkom Štátnej agentúry pre vyšetrovanie a ochranu (SIPA) vstup do administratívneho centra vlády Republiky srbskej, aby zatkli Dodika, čím sa napätie so Sarajevom ešte viac zintenzívnilo.
V auguste bosnianske volebné orgány zbavili Dodika prezidentského úradu a zakázali mu účasť v politike. Naďalej však zostáva predsedom strany SNSD a zostáva jej najmocnejšou postavou.
Príslušník špeciálnej protiteroristickej jednotky polície Republiky srbskej stráži počas slávnostného otvorenia budovy fary v Istočne Sarajevo v Bosne vo štvrtok 24. apríla 2025 (Armin Durgut/Foto)
Ovplyvňuje politická kríza Republiky srbskej Bosnu ako celok?
áno. Bosna ako krajina sa spolieha na systém rozdelenia moci, v ktorom sú tieto dva subjekty úzko prepojené. Výzva Republiky srbskej proti štátnym inštitúciám a nárast secesionistických hrozieb môže ovplyvniť stabilitu krajiny na národnej úrovni.
Predčasné voľby zaťažujú aj bosniansku ekonomiku. Hlasovanie je financované zo štátneho rozpočtu a nie z vlastných inštitúcií subjektu v krajine s jednou z najmenších ekonomík v Európe. Bosnianska ústredná volebná komisia vyčlenila na voľby viac ako šesť miliónov bosnianskych mariek (takmer 4 milióny dolárov).
Vláda Spojeného kráľovstva, jeden z garantov Daytonských mierových dohôd z roku 1995, na októbrovom zasadnutí Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov v Bosne uviedla, že prezidentské voľby v Republike srbskej by poskytli „príležitosť na zostavenie ich novej vlády“ a trvala na tom, že „musí byť dodržaný ústavný poriadok a právny štát v Bosne a Hercegovine“.
„Podporujeme zameranie sa na konštruktívnu a kooperatívnu politiku, a to aj medzi dvoma entitami Bosny a Hercegoviny,“ povedala na stretnutí zástupkyňa Spojeného kráľovstva Jennifer MacNaughtanová.
V októbri Rusko, silný spojenec Republiky srbskej, ocenilo odovzdanie moci z Dodika dočasnému prezidentovi Babicovi, ale tiež povedalo, že Úrad vysokého predstaviteľa pre mier (OHR) by mal byť „natrvalo zatvorený“, v súlade s Dodikovým postojom.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharova v rozhovore s médiami uviedla, že Ruská federácia „z celého srdca podporuje“ boj vedenia Republiky srbskej proti „narušovaniu základných princípov“ Daytonskej mierovej zmluvy.
USA sa k voľbám oficiálne nevyjadrili, no ministerstvo financií nedávno zrušilo sankcie voči Dodikovi, jeho rodinným príslušníkom a jeho spojencom, vrátane kandidáta SNDS Karana, za podkopávanie Daytonskej mierovej dohody. Predstavitelia bosnianskych Srbov naznačili, že sa v tichosti snažia o spoluprácu s USA, pričom si stále zachovávajú priateľské vzťahy s Ruskom.
Najsilnejší spojenec Republiky srbskej, Srbsko, zaujalo opatrnejší postoj ako zvyčajne. Srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý čelí protivládnym protestom, ktoré otriasajú krajinou už takmer rok, sa v rozhovore pre štátnu rozhlasovú televíziu Srbska vyhýbal priamemu komentovaniu volieb. Povedal, že Republike srbskej želá „všetko najlepšie“ a dúfa, že všetko „prebehne pokojne“. Dodal, že Srbsko bude vždy tu, aby pomohlo s „infraštruktúrou“.
Aké sú možné scenáre po voľbách?
Ak by vyhral Karan SNSD, subjekt by pravdepodobne zostal pod Dodikovým vplyvom. V rozhovore pre Euronews Srbsko Karan povedal, že hlasovanie Republike srbskej „vynútil“ mierový vyslanec Schmidt a že hlasovanie za neho je „hlasovaním pre prezidenta Dodika“.
Silnú väčšinu má vládna SNSD aj v Národnom zhromaždení Republiky srbskej.
Blanuša z opozičnej strany SDS pre miestnu televíziu BN povedal, že Republika srbská pod súčasným vedením „ochudobnila, vysídlila a izolovala“ a zaviazala sa, že boj proti korupcii v tejto entite bude jeho hlavným cieľom.
Subjekt skutočne čelí veľkým ekonomickým problémom. Podľa databázy ekonomických ukazovateľov Republiky srbskej bol celkový hrubý domáci produkt (HDP) v roku 2023 približne 16 miliárd bosnianskych mariek (približne 9 miliárd dolárov), čo je polovica HDP Federácie Bosny a Hercegoviny – a teda tretina národného hospodárstva.
Volebný verdikt by mohol naznačiť aj politické trendy pred budúcoročnými októbrovými voľbami, ktoré by mohli určiť, kto bude tomuto subjektu vládnuť ďalšie štyri roky.
