Tunis, Tunisko – V Halq al-Wadi, známom aj ako La Goulette, vlahom pobrežnom predmestí Tunisu, sa práve zvečerilo, keď Panna Mária vyšla z miestneho kostola Saint-Augustin a Saint Fidele na zaplnené námestie.
Sochu Panny, ktorú niesli na pleciach tucta návštevníkov kostola, privítali jasotom, bučením a vášnivo mávanou tuniskou vlajkou.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Stovky ľudí – Tunisanov, Európanov a subsaharských Afričanov – sa zhromaždili na každoročnom sprievode Panny Márie z Trapani.
Mnohí z účastníkov procesie a katolíckej omše, ktorá prišla predtým, boli zo subsaharskej Afriky.
„Je to Svätá Panna, ktorá nás sem dnes všetkých priviedla,“ povedal pre Al Jazeera Isaac Lusafu, pôvodom z Konžskej demokratickej republiky. „Dnes nás všetkých Panna Mária zjednotila.“
Na veľkom, zaplnenom námestí hneď za bránami kostola sa socha pohybovala v kruhu, keď sa ľudia modlili a spievali hymny. To všetko bolo pod dohľadom nástennej maľby Claudie Cardinale, známej talianskej herečky narodenej v La Goulette, ktorá je pripomienkou dávnej minulosti, keď bola táto štvrť domovom tisícov Európanov.
Ľudia nesú svätyňu Panny Márie, pretože nástenná maľba zobrazujúca taliansku herečku Claudiu Cardinale hľadí na dav (Joseph Tulloch/Al Jazeera)
Taviaca nádoba
Katolícky sviatok Panny Márie z Trapani priniesli do La Goulette koncom 19. storočia sicílski prisťahovalci, v časoch, keď bolo prístavné mesto centrom chudobných juhoeurópskych rybárov, ktorí hľadali lepší život.
Imigrácia do Tuniska zo Sicílie vyvrcholila začiatkom 20. storočia. Takmer všetci rybári so svojimi rodinami a potomkami sa už vrátili na európske pobrežie, no socha Panny Márie zostala – a každoročne 15. augusta ju v sprievode vynášajú z kostola.
„Je to jedinečná udalosť,“ povedal Hatem Bourial, tuniský novinár a rozhlasový moderátor, Al-Džazíre.
Ďalej opísal, ako sa v časoch rozkvetu procesie na začiatku 20. storočia domáci Tunisania, moslimovia aj Židia pridali k tunisko-sicílskym katolíkom pri znášaní sochy Panny Márie z kostola dolu k moru.
Tam účastníci požiadali Máriu, aby požehnala rybárske lode. Mnohí obyvatelia kričali „Nech žije Panna z Trapani!“, povedal Bourial, zatiaľ čo iní vyhodili do vzduchu svoju chechiu, tradičnú červenú čiapku, ktorá sa nosí v Maghrebe.
Okrem náboženského významu – pre katolíkov je 15. august dňom, keď bola Mária vzatá do neba – sviatok sa zhoduje aj s talianskym sviatkom Ferragosto v polovici augusta, ktorý tradične signalizuje vrchol leta.
Silvia Finzi, narodená v Tunise v 50. rokoch 20. storočia talianskym rodičom, opísala, ako po znesení sochy do mora mnohí obyvatelia La Goulette vyhlásili, že najhoršie z trestuhodne horúceho tuniského leta sa skončilo.
„Akonáhle bola Panna znesená do vody, bolo to, ako keby sa more zmenilo,“ povedal Finzi, profesor taliančiny na univerzite v Tunise, Al-Džazíre.
„Ľudia by povedali, že more sa zmenilo, leto sa skončilo“ a už by ste sa nemuseli ísť kúpať, aby ste sa schladili.“
Kanálový prístav La Goulette, koncom 19. storočia (s láskavým dovolením Dialoghi Mediterranei)
európsky exodus
Prví európski prisťahovalci začali do La Goulette prichádzať začiatkom 19. storočia. Ich počet sa rapídne zvýšil po roku 1881, keď sa Tunisko stalo francúzskym protektorátom. V čase najväčšieho rozkvetu na začiatku 20. storočia sa počet talianskych prisťahovalcov – ktorí boli prevažne Sicílčania – v celom Tunisku odhaduje na viac ako 100 000.
V desaťročí po roku 1956, keď Tunisko získalo nezávislosť od Francúzska, veľká väčšina jeho európskych obyvateľov krajinu opustila, keďže nová vláda sa priklonila k nacionalizmu.
V roku 1964 Vatikán podpísal s Tuniskom dohodu, ktorou odovzdal kontrolu nad väčšinou kostolov v krajine – teraz zväčša prázdnych – vláde, aby ich mohla využívať ako verejné budovy. Dohoda ukončila aj všetky verejné kresťanské slávnosti, vrátane sprievodu v La Goulette.
Viac ako polstoročie sa 15. august niesol v znamení iba omše vo vnútri budovy kostola a socha Panny Márie z Trapani zostala nehybná v jej výklenku. Tento dátum zostal dôležitý pre značne zredukovanú katolícku populáciu La Goulette, no pre širšiu komunitu už do značnej miery prestal byť dôležitou udalosťou.
Katolícky kostol svätého Augustína a svätého Fideleho (Joseph Tulloch/Al Jazeera)
Nostalgia
V roku 2017 dostala katolícka cirkev povolenie znovu spustiť procesiu, pôvodne priamo v areáli kostola. Tento rok, keď Al-Džazíra navštívila, sprievod opustil cirkevný majetok, ale šiel len na námestie vonku.
Mnohí účastníci boli mladí tuniskí moslimovia s malým spojením s historickou sicílskou populáciou La Goulette.
Hlavným dôvodom je nepochybne vysoké postavenie, ktoré sa Panne Márii priznáva v islame – je jej venovaná celá kapitola Koránu.
Iných účastníkov akoby priťahoval pocit nostalgie za multietnickou, multináboženskou minulosťou La Goulette.
„Milujem ten sprievod,“ povedala 26-ročná Rania pre Al Jazeera. „Veľa ľudí na to už zabudlo, ale európska imigrácia je tak dôležitou súčasťou histórie Tuniska.“
Študentka Rania povedala Al-Džazíre o svojej láske k filmu z roku 1996 Un ete a La Goulette (Leto v La Goulette).
Film, ktorý obsahuje dialógy v troch jazykoch a evokujúce zábery slnkom zaliatych nádvorí a trblietavých pláží, je ódou na minulosť La Goulette.
Režírovaný renomovaným tuniským filmárom Feridom Boughedirom sleduje životy troch dospievajúcich dievčat – sicílčanky Gigi, moslimky Meriem a židovky Tiny – v priebehu leta 60. rokov.
Film sa však končí pochmúrne, vypuknutím vojny medzi Izraelom a niekoľkými arabskými štátmi v roku 1967 a následným odchodom takmer všetkých zostávajúcich židovských a európskych obyvateľov Tuniska.
Procesia Panny Márie z Trapani v La Goulette v 50. rokoch 20. storočia (s láskavým dovolením Dialoghi Mediterranei)
Nové migrácie
Keďže európska populácia Tuniska klesala, krajina zaznamenala prílev nových komunít migrantov zo subsaharskej Afriky.
Väčšina týchto nových migrantov, ktorých sú desiatky tisíc, pochádza z frankofónnej západnej Afriky. Mnohí prichádzajú do Tuniska za prácou; iní dúfajú, že nájdu cestu cez Stredozemné more do Európy.
Mnohí zo subsaharských migrantov, ktorí v Tunisku čelia rozšírenej diskriminácii, sú kresťania, a preto teraz tvoria veľkú väčšinu tuniskej cirkevnej populácie.
Túto skutočnosť odzrkadľuje nástenná maľba v kostole v La Goulette, inšpirovaná sviatkom Panny Márie z Trapani. Namaľovaný v roku 2017 zobrazuje Pannu Máriu, ktorá pod svojím plášťom ukrýva skupinu ľudí – Tunisanov, Sicílčanov a subsaharských Afričanov.
Vzduch okolo Panny na nástennej maľbe je plný pasov. Kňaz cirkvi, otec Narcisse, ktorý pochádza z Čadu, povedal Al-Džazíre, že ide o dokumenty, ktoré imigranti hádžu do mora pri ceste zo severnej Afriky do Európy v nádeji, že sa vyhnú deportácii.
Nástenná maľba zvýrazňuje skutočnosť, že Madona z Trapani, kedysi považovaná za ochrankyňu sicílskych rybárov, je dnes oslovovaná prisťahovalcami z oveľa rozmanitejších prostredí.
„Táto slávnosť vo svojej pôvodnej podobe poznačila hlboké putá medzi dvoma brehmi Stredozemného mora,“ povedal arcibiskup Tunisu Nicolas Lhernould pre Al-Džazíru. „Dnes spája rôznorodejšiu skupinu – Tunisanov, Afričanov, Európanov, miestnych obyvateľov, migrantov a turistov.
„Sama Mária bola migrantkou,“ povedal arcibiskup Lhernould s odkazom na novozákonný príbeh, ktorý rozpráva o Máriinom úteku spolu s dieťaťom Ježišom a jej manželom Jozefom z Palestíny do Egypta.
Z kresťanskej perspektívy povedal: „Všetci sme migranti, ktorí len prechádzame, občania kráľovstva, ktoré nie je z tohto sveta“.
Nástenná maľba Panny Márie v kostole svätého Augustína a svätého Fidele, ktorá pod jej plášťom ukrýva skupinu ľudí – Tunisanov, Sicílčanov a subsaharských Afričanov. Vzduch okolo Panny na nástennej maľbe je plný pasov (Joseph Tulloch/Al Jazeera)
Duch La Goulette
La Goulette bola kedysi domovom „malej Sicílie“, oblasti charakteristickej svojimi zhlukmi bytových domov v talianskom štýle. Prevažná väčšina týchto stavieb – skromných budov, ktoré postavili novoprichádzajúci rybári – bola zbúraná a nahradená a o niekdajšej významnej sicílskej prítomnosti v tejto oblasti zostáva len málo viac ako kostol.
V roku 2019 zostalo v celom Tunisku iba 800 Talianov pochádzajúcich z pôvodnej komunity imigrantov.
„Je nás tak málo,“ povedala Rita Strazzera, ktorá sa narodila v Tunise sicílskym rodičom. Ako vysvetlila, tunisko-sicílska komunita sa stretáva veľmi zriedkavo, pričom niektorí členovia sa stretávajú na oslave 15. augusta a príležitostne sa stretávajú v malom kníhkupectve oproti kostolu.
Napriek tomu duch Malej Sicílie úplne nezmizol. Stopy starej La Goulette pretrvávajú – v pamäti, vo filme a, povedal Strazzera pre Al Jazeera, aj inými, prekvapivejšími spôsobmi.
„Každý rok, na Sviatok všetkých svätých, idem na cintorín,“ povedal Strazzera s odkazom na každoročnú slávnosť, keď si katolíci spomínajú na svojich zosnulých blízkych.
„A sú tam Tunisania, moslimovia, ľudia, ktorí možno mali sicílskych rodičov alebo starých rodičov a prišli navštíviť ich hroby, pretože vedia, že to je to, čo katolíci robia.“
„Bolo veľa zmiešaných manželstiev,“ dodal Strazzera, „a tak ich každý rok navštívi hroby viac. Keď ich vidím, je to ako pripomienka, že Malá Sicília je stále s nami.“
Sicílski roľníci v Tunisku v roku 1906 (s láskavým dovolením Dialoghi Mediterranei)
Source Link
