Kašmír pod správou Indie – V noci 2. septembra dom Shabira Ahmada pohltilo blato a zmietlo ho do rieky po tom, čo neľútostné dažde vyvolali zosuv pôdy v dedine Sarh v indickom kašmírskom okrese Reasi.
„Svoj dom som staval tehlu po tehle od roku 2016. Bola to moja celoživotná práca. Len pred necelým rokom som dokončil stavbu druhého poschodia a teraz tam nič nie je,“ povedal 36-ročný otec troch detí pre Al Jazeera.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
Ahmad’s bol medzi takmer 20 domami v Sarh stratených v tú noc riekou Chenab, vrátane jedného, ktorý patril jeho bratovi, keď desiatky rodín bezmocne sledovali, ako ich poľnohospodárska pôda, obchody a iné majetky v hodnote miliónov rupií miznú bez stopy.
„Nemáme už ani jeden centimeter pôdy, na ktorej by sme mohli stáť,“ povedal Ahmad z vládnej školy v Sarhu, kde sa jeho rodina a ďalší dedinčania ukrývali po potope.
Tragédia v Sarhu bola jednou z posledných z čoraz častejších klimatických katastrof v celej Indii, ktoré ničia životy a živobytie a vyháňajú milióny ľudí do neistej budúcnosti.
Kombinácia fotografií ukazuje pozostatky toho, čo bývali domy v okrese Reasi, v Kašmíre spravovanom Indiou, po tom, čo boli zničené zosuvom pôdy (Junaid Manzoor Dar/Al Jazeera)
Podľa Centra pre monitorovanie vnútorného vysídlenia (IDMC) so sídlom v Ženeve vyhnali katastrofy súvisiace s klímou v rokoch 2015 až 2024 v Indii viac ako 32 miliónov ľudí opustiť svoje domovy, pričom len v roku 2024 bolo zaznamenaných 5,4 milióna vysídlení, čo je najviac za posledných 12 rokov. Vďaka tomu je India jednou z troch krajín najviac postihnutých vnútorným vysídľovaním v dôsledku klimatických zmien v tomto období, pričom Čína a Filipíny sú prvé dve krajiny.
Navyše, v prvých šiestich mesiacoch roku 2025 bolo v Indii vysídlených viac ako 160 000 ľudí v dôsledku prírodných katastrof, pretože krajina dostala nadpriemerné zrážky, čo spôsobilo obrovské záplavy a zosuvy pôdy a zaplavilo stovky dedín a miest.
Nulové adaptačné peniaze na dva roky
Na pomoc miliónom ľudí, ako je Ahmad, ktorí sú ohrození klimatickou krízou, indické ministerstvo pre životné prostredie, lesy a zmenu klímy spustilo v roku 2015 Národný adaptačný fond pre zmenu klímy (NAFCC). Jeho cieľom bolo financovať projekty, ktoré pomáhajú komunitám vyrovnať sa so záplavami, suchom, zosuvmi pôdy a inými klimatickými stresmi v celej Indii.
Vlajková loď, ktorú spravuje Národná banka pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (NABARD), podporovala intervencie v poľnohospodárstve, vodnom hospodárstve, lesnom hospodárstve, ochrane pobrežia a infraštruktúry odolnej voči zmene klímy. V rokoch 2015 až 2021 financovala viac ako dve desiatky projektov, z ktorých profitovali tisíce zraniteľných domácností.
Počas okrúhleho stola v brazílskom meste Belem minulý mesiac – pred 30. konferenciou OSN o zmene klímy alebo COP30, ktorá sa oficiálne otvorila v pondelok – indický minister životného prostredia, lesov a klimatických zmien Bhupender Yadav povedal, že globálne stretnutie by malo byť „COP adaptácie“.
„Musíme sa zamerať na transformáciu záväzkov v oblasti klímy na opatrenia v reálnom svete, ktoré urýchlia implementáciu a priamo zlepšia životy ľudí,“ uviedol vo vyhlásení zverejnenom indickou vládou 13. októbra. Zdôraznil „potrebu posilniť a zintenzívniť tok verejných financií smerom k adaptácii“, uvádza sa vo vyhlásení.
V inom vyhlásení minulý utorok, deň po otvorení COP30, India uviedla, že „financovanie na prispôsobenie sa zmene klímy musí prekročiť takmer 15-násobok súčasných tokov a zostávajú značné medzery v zdvojnásobení medzinárodných verejných financií na prispôsobenie sa do roku 2025“.
„India zdôraznila, že adaptácia je naliehavou prioritou pre miliardy zraniteľných ľudí v rozvojových krajinách, ktorí najmenej prispeli ku globálnemu otepľovaniu, no najviac trpia jeho vplyvmi,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Ale kroky indickej vlády doma nezodpovedajú týmto slovám na klimatickom samite.
Vládne záznamy ukazujú, že NAFCC dostávalo v prvých rokoch svojho spustenia v priemere 13,3 milióna dolárov ročne. Alokácia však neustále klesala. Vo finančnom roku 2022-2023 boli výdavky fondu len 2,47 milióna dolárov. V novembri 2022 ministerstvo životného prostredia, lesov a zmeny klímy presunulo NAFCC z kategórie vládneho „schémy“ do „nesystému“, pričom neposkytlo žiadne jasné výdavky na finančné prostriedky.
Od finančného roka 2023 – 2024 sa pre rozhodujúci fond na prispôsobenie sa zmene klímy vyčlenila nula peňazí.
V dôsledku toho sa niekoľko projektov na prispôsobenie sa zmene klímy v oblastiach náchylných na záplavy, cyklóny a zosuvy pôdy zastavilo, aj keď rozsiahle klimatické devastácie naďalej zabíjali a vytláčali ľudí. Ministerka financií Nirmala Sitharamanová pri predstavovaní federálneho rozpočtu v parlamente vo februári tohto roku nezahrnula do svojho hodinového prejavu ani slová „zmena klímy“ a „prispôsobenie“.
„Oznamovanie vysokých adaptačných cieľov v zahraničí a hladovanie fondu, ktorý chráni našich vlastných občanov, je zavádzajúce a morálne zlyhanie,“ povedal Raja Muzaffar Bhat, ekologický aktivista v Kašmíre spravovanom Indiou, pre Al-Džazíru, pričom Yadavove vyhlásenia v Brazílii označil za „hrubé skreslenie reality a nebezpečné rozptýlenie“.
Al-Džazíra sa obrátila na ministerstvo financií a ministerstvo životného prostredia, lesov a zmeny klímy so žiadosťou o ich pripomienky k zníženiu prostriedkov NAFCC, ale nedostala žiadnu odpoveď.
Úradník na ministerstve životného prostredia však obhajoval vládny posun v prioritách financovania a tvrdil, že úrady neupustili od úsilia o adaptáciu na zmenu klímy.
„Finančné prostriedky sa teraz prideľujú prostredníctvom širších iniciatív v oblasti klímy a udržateľnosti, a nie prostredníctvom samostatných schém, ako je NAFCC,“ povedal predstaviteľ Al-Džazíre pod podmienkou anonymity, pretože nemal oprávnenie hovoriť s médiami.
„Klimatická nespravodlivosť v celej svojej očividnosti“
Medzitým klimatické krízy naďalej zabíjajú a premiestňujú ľudí v celej Indii.
V okrese Darbhanga v Biháre, najchudobnejšom indickom štáte, bola 38-ročná Sunita Devi za sedem rokov päťkrát vysídlená, pretože záplavy v neďalekej rieke Kosi opakovane zničili jej hlinený dom postavený na bambusových kolách.
„Žijeme v strachu z každého monzúnu. Moje deti prestali chodiť do školy, pretože sa presúvame z tábora do tábora,“ povedala a držala sa jediného záchranného lana rodiny: vládneho prídelového lístka, ktorý im umožňuje nakupovať obilniny za dotované ceny alebo ich dostávať zadarmo.
Tento rok zažil jeden z najhorších monzúnov v celej Indii, keďže nadpriemerné dažde zabili stovky ľudí a vyhnali z domovov milióny ľudí. Len v Bihári zasiahli záplavy viac ako 1,7 milióna ľudí, zabili desiatky a stovky dedín ponorili pod vodu.
V Uríši, ďalšom chudobnom východnom štáte, rybár Ramesh Behera*, 45, sledoval, ako sa jeho dom v dedine Satabhaya okresu Kendrapara v roku 2024 zrútil do Bengálskeho zálivu, zatiaľ čo stúpajúce more naďalej vymazáva celé dedinky. „More pohltilo môj dom a polia môjho otca. Rybolov už nestačí na prežitie,“ povedal Al-Džazíre.
Behera bol nútený vzdať sa tradičného živobytia svojej rodiny – rybolovu a farmárčenia – a bol nútený prežiť v núdzi. Teraz pracuje ako manuálny robotník v Šrínagare, hlavnom meste Kašmíru pod správou Indie.
Na ostrovoch Sundarbans v štáte Západné Bengálsko, jednom z najväčších mangrovových lesov na svete, stúpajúce hladiny morí a pobrežná erózia pohltili pôdu a domy, čo prinútilo tisíce rodín v krehkom ekosystéme presídliť sa.
V južnom štáte Tamil Nadu v okrese Nagapattinam 29-ročná Revathi Selvamová hovorí, že prenikanie slanej vody z Bengálskeho zálivu otrávilo jej poľnohospodársku pôdu a ich úroda nelúpanej pôdy sa zrútila.
„Pôda už nie je úrodná. Už nemôžeme pestovať ryžu. Možno budeme musieť poľnohospodárstvo úplne opustiť,“ povedala Al-Džazíre a dodala, že mnohí v jej dedine zvažujú migráciu do hlavného mesta štátu Chennai, aby tam pracovali ako stavební robotníci.
V himalájskom štáte Himáčalpradéš videl 27-ročný hotelový pracovník Arjun Thakur svoje živobytie, keď prietrž mračien v roku 2024 pochovala malú turistickú chatu, kde pracoval. „Hora sa rozpadla. Videl som, ako sa domy zrútili v priebehu niekoľkých sekúnd,“ pripomenul.
Thakur teraz zostáva so svojimi príbuznými v hlavnom meste štátu Shimla, nie je si istý, či sa niekedy môže vrátiť do svojho rodného mesta.
Vláda poskytla celtové stany postihnutým rodinám v kašmírskej štvrti Reasi, zatiaľ čo fotografia vpravo ukazuje príbuzných Qamara Dina, ktorí bezmocne sledujú, ako sa jeho dom zrúti (Junaid Manzoor Dar/Al Jazeera)
Napriek tomu, že finančné prostriedky na NAFCC sú preč, ľudia ako Devi, Behera, Selvam a Thakur nemajú prístup k vládnej schéme, ktorá im pomáha vyrovnať sa s ich tragédiami.
Vládny predstaviteľ, ktorý predtým spolupracoval s NAFCC, povedal Al-Džazíre, že niekoľko schém schválených vládou v rámci NAFCC nebolo nikdy implementovaných po tom, čo finančné prostriedky začali vysychať už v roku 2021, čo vystavilo tisíce domácností opakujúcej sa klimatickej kríze.
„Fond bol vytvorený s cieľom pomôcť zraniteľným komunitám prispôsobiť sa pred katastrofami a znížiť druh opakovaného vysídľovania, ktorého sme teraz svedkami,“ uviedol predstaviteľ pod podmienkou anonymity, pretože nemal oprávnenie hovoriť s médiami.
„Keď sa prideľovanie zastavilo, štáty stratili kľúčový kanál na ochranu ľudí žijúcich v prvej línii pred povodňami, zosuvmi pôdy a suchami. Teraz sú tieto rodiny ponechané na to, aby sa znova a znova obnovili.“
Aktivista Bhat povedal, že postoj vlády k NAFCC „signalizuje, že adaptácia už nie je prioritou, aj keď India čelí rekordnému vnútornému vysídľovaniu z klimatických extrémov“.
„Ľudia strácajú domovy, farmy a živobytie a vláda ich ponechala úplne ich osudu. Ak to bude pokračovať, ďalšia generácia zdedí krajinu, kde sú klimatickí utečenci každodennou realitou,“ povedal.
„Toto je klimatická nespravodlivosť v celej svojej očividnosti.“
„Migrácia už nie je voľbou, ale stratégiou prežitia“
Climate Action Network South Asia je koalícia približne 250 organizácií občianskej spoločnosti so sídlom v Dháke, ktorá pracuje v ôsmich juhoázijských krajinách na presadzovaní vládnych a individuálnych opatrení na obmedzenie zmeny klímy spôsobenej človekom. Odhaduje sa, že približne 45 miliónov ľudí v Indii by mohlo byť do roku 2050 nútených migrovať v dôsledku klimatickej krízy – čo je trojnásobný nárast oproti súčasným údajom o vysídlení.
„Sme obrovský národ s horúcimi a studenými púšťami, dlhými pobrežiami a himalájskymi ľadovcami. Od cunami na našich brehoch po bleskové záplavy, prietrže mračien a zosuvy pôdy v horách čelíme celému spektru klimatických extrémov,“ povedal Bhat pre Al Jazeera.
Bhat povedal, že vysídľovanie nespôsobuje len príroda, ale aj nekontrolovaný „rozvoj“ zraniteľných oblastí.
„Predtým boli záplavy alebo prietrže mračien občasné a hustota obyvateľstva bola nízka. Teraz náhodná výstavba okolo horských priesmykov, vodných tokov a potokov spolu s nekontrolovateľným odlesňovaním tieto katastrofy zosilnila,“ povedal.
„Ľudia, ktorí kedysi utiekli pred znečisteným ovzduším v Naí Dillí, aby sa usadili v (himalájskych štátoch) Himáčalpradéš alebo Uttarakhand, teraz žijú pod neustálou hrozbou zosuvov pôdy. Migrácia už nie je voľbou, ale stratégiou prežitia.“
Bhat varoval, že zanedbávanie ľudí postihnutých vysídľovaním súvisiacim s klímou môže spôsobiť najväčšiu klimatickú migračnú krízu na svete.
„Už sa nesprávame ako sociálny štát sľúbený v našej ústave. Platíme dane ako rozvinutá krajina, ale dostávame služby, ktoré nechávajú ľudí zomierať v klimatickej kríze… Sme úplne nepripravení na masovú migráciu, ktorá nevyhnutne príde z našich hôr aj z našich plání,“ povedal.
Späť v dočasnom vládnom prístrešku v kašmírskej dedine Sarh, ktorú postihla zosuv pôdy, sa Ahmad obáva neistej budúcnosti pre neho a jeho rodinu.
„Ak nám nebude poskytnutá pôda a prístrešie, nebudeme len bezdomovci; staneme sa utečencami vo vlastnej krajine, odhodení bokom bez miesta a ochrany,“ povedal.
„Keď štát zanedbáva dôsledky klimatických zmien, vydá vyhlásenie: Môžete sa slobodne utopiť, ale nemôžete sa znova postaviť.“
