Hach, máš dovolené oslavovať gól ako 30-ročný? Toto bola jediná vec, ktorá zmiernila moju radosť 30. júna 2024, morálnu dilemu uprostred nadšenia, potu z piva a sĺz.
Keď som svoje ťažké nohy ťahal preč z pivnej záhrady v Greenwichi, z ktorej sa v ten deň stala zlatá anglická záhrada, keď som sa neúmyselne zrazil s bradou môjho priateľa pri oslave brilantného kopnutia na bicykli Jude Bellinghama, zasiahla ma štipka hanby.
Môj kamarát bol v poriadku, mimochodom, plne chápal moju bujarosť a smial sa na celej veci. Ale nie je futbalovým fanúšikom ako ja a stále som sa cítil vinný – nielen za bolesť brady, ale aj za to, že som to príliš oslavoval. Hodilo sa toto správanie k profesionálnemu športovému novinárovi a budúcemu otcovi?
Nebol som jediný fanúšik v anglickom drese, ktorý prišiel o rozum v tej pivnej záhrade. Ako v každej krčme, prednej izbe a fanúšikovskom parku v krajine, Bellinghamov akt kúzelníctva vo vzduchu, aby sám zachránil anglické eurá, vyvolal kolektívny výlev radosti.
Nie všetko bolo pravé. Hádzanie pint sa v takýchto chvíľach stalo národným športom a internet ho potom zaplavil, pardon za slovnú hračku. Mnohí ľudia na sociálnych sieťach vnímajú tieto príležitosti ako príležitosť zabaviť sa a získať pár lacných rád.
Napriek tomu v mojej reakcii na Bellinghamov blesk z jasného neba nebolo nič výkonné. O sekundu som sa musel niekoho spýtať, kto vlastne skóroval, do akej miery som sám seba stratil. Potreboval som sa párkrát zhlboka nadýchnuť, aby som sa spamätal z emocionálneho prepínania; Slávnostne trápenie, keď sekundy ubiehali smerom k nevyhnutnému víťazstvu Slovenska 1:0, k výbuchu, ktorý nasledoval. Keď Harry Kane v predčasnom predĺžení zamieril domov, aby zvýšil na 2:1, zaliezol som do prázdneho priestoru a medvedí som objal cudzinca. Toto bolo skutočné.
Zápasy v Anglicku na turnajoch vo mne zvyknú vyvolávať takéto emócie, ale na góle z Bellinghamu a momente uvoľnenia v ten letný deň niečo bolo. Možno to bolo tým, že som ako Angličan vo Walese sledoval Majstrovstvá sveta 2018 a krčil som sa vo vlastnej obývačke na zápasy Panamy, Kolumbie a Švédska, kým som sa rozhodol, že vlak do Bristolian pubu je jedinou možnosťou pre semifinále proti Chorvátsku. Po tejto porážke ma moja drahá polovička prinútila sadnúť si do pobočky Franca Manca a porozprávať sa pri pizzi. Nemal som náladu na chatovanie.
Možno to bolo preto, že ďalší turnaj bol Euro 2021 s obmedzením na Covid, ktorý sa skončil najkrutejšou finálovou porážkou s Talianskom na penalty, Bukayo Saka a tak ďalej, a ja som vtrhol na náš zadný dvor, aby som prekopol plot. Nasledujúci deň (moje narodeniny) som strávil na pokraji sĺz.
Možno to bolo preto, že Gareth Southgate zasiahol mňa a tisíce fanúšikov Anglicka svojím štátnickým vedením, jeho starostlivými a premyslenými tlačovými konferenciami, ako presadzoval inkluzívnosť a rozmanitosť. Jeho Tri levy sa vždy cítili ako môj Tri levy. Stále tvrdím, že sme boli najlepší tím na MS 2022 a mali sme zúfalú smolu, že sme prehrali s Francúzskom.
Alebo možno, ako fanúšik Manchestru United, môžete namietať, že som jednoducho potreboval tím, ku ktorému by som sa v rokoch po Fergusonovi uchytil, a Anglicko medzi rokmi 2016 a 2024 bolo oveľa lepšou stávkou na zmysluplný pokus o slávu. Možno to bolo jednoducho preto, že Bellingham skóroval tak neskoro v zápase, gól bol rovnako nečakaný a veľkolepý. Všetky tieto vysvetlenia pre moje uvoľnenie extázy sú platné, ale prečo to všetko podkopáva poznámka o vine?
Je to pocit spojený s niečím hlboko zakoreneným v spoločenskom vnímaní futbalu a jeho fanúšikov. Futbal je v očiach politickej triedy vnímaný ako nevhodný šport. Šport, ktorý sa stále považuje za problém s chuligánmi, napriek klesajúcemu počtu nahlásených incidentov a zatknutí. Šport, kde sa fanúšikom neverí, že pijú alkohol na tribúnach.
Nedávne unesenie vlajky svätého Juraja osobami určitého politického presvedčenia je ďalšou ranou do tela pre priemerného anglického futbalového fanúšika. Z takýchto trópov a vnemov je ťažké striasť. Samozrejme, futbal by nemal byť nič z vyššie uvedeného. Pre mňa je to najčistejšie a najzhovievavejšie prostredie, v ktorom môže muž prejaviť svoje emócie. Je to rodina, priatelia, je to život. Tak divoko šantíme na oslavu akékoľvek cieľ s priateľmi – alebo dokonca neznámymi ľuďmi – v pivnej záhrade by nikdy nemal byť dôvod, za ktorý by ste sa mali ospravedlňovať.
Jude Bellingham v 95. minúte proti Slovensku nezachránil kampaň Anglicka na EURO 2024 tým nevyspytateľným kopom nad hlavou. Neušetril nás len bolestivých posmrtných správ, ktoré by boli zverejnené za zvuku záverečného hvizdu v Gelsenkirchene a začiatku ďalšej pochmúrnej éry troch levov. Dal nás dokopy a umožnil nám dať najavo naše emócie.
Keď nabudúce padne gól na turnaji v Anglicku, všimnete si, že väčšina ľudí okolo vás bude šťastná, iní budú nadšení a niektorí, ako ja, stratia na pár, sladkých, ležiakom nasiaknutých sekúnd, úplný chod. A to je v poriadku.
