Ekvádorčania hlasujú o zrušení ústavného zákazu zahraničných vojenských základní, keď pravicový prezident Daniel Noboa presadzuje pomoc zo strany Spojených štátov v konfrontácii so špirálovitým násilím poháňaným drogami.
Takmer 14 miliónov ľudí odovzdalo v nedeľu hlas v referende, ktoré sa tiež pýtalo, či znížiť počet zákonodarcov.
Odporúčané príbehy
zoznam 2 položiekkoniec zoznamu
Hlasovanie prichádza v čase, keď Ekvádor zápasí s bezprecedentným krviprelievaním, pričom sa odhaduje, že počet vrážd v krajine tento rok dosiahne 50 na 100 000 ľudí, čo je najviac v Latinskej Amerike.
Prieskumy naznačujú, že viac ako 61 percent voličov nesúhlasí s povolením zahraničných základní, čo by pravdepodobne znamenalo návrat USA na leteckú základňu Manta na tichomorskom pobreží.
Americké sily operovali z Manty v rokoch 1999 až 2009 ako súčasť protidrogového úsilia, kým ľavicový prezident Rafael Correa neusporiadal referendum o zahraničných vojakoch, čo viedlo k ich ústavnému zákazu.
Ekvádor, ktorý bol kedysi považovaný za jednu z najstabilnejších krajín v regióne, čelil v posledných rokoch prudkému nárastu násilia, pričom drogové kartely, vrátane mocných z Mexika, využívali priepustné hranice a slabé inštitúcie na rozšírenie svojho vplyvu.
Noboa, 37-ročný dedič významného bohatstva vyvážajúceho banány, ktorý sa ujal úradu v novembri 2023, reagoval militarizovanými zásahmi, nasadil vojakov do ulíc a väzníc, podnikol razie v baštách gangov, vyhlásil stav núdze a sprísnil bezpečnosť v kľúčových infraštruktúrnych centrách.
Podľa ekvádorského Observatória organizovaného zločinu došlo v prvej polovici tohto roka k 4 619 vraždám, čo je najviac v histórii.
Po otvorení hlasovania Noboa oznámil zajatie v Španielsku Wilmera Geovannyho Chavarriu Barreho, známeho ako Pipo, vodcu notoricky známeho gangu Los Lobos, ktorý predstieral svoju smrť a utiekol do Európy.
Zatkli ho v španielskom meste Malaga po tom, čo ekvádorské úrady spolupracovali so svojimi španielskymi náprotivkami na jeho vypátraní.
Minister vnútra John Reimberg spojil Chavarriu s viac ako 400 vraždami a uviedol, že osem rokov až do roku 2019 riadil zločinecké siete spoza mreží.
Noboa povedal, že šéf Los Lobos dohliadal na nezákonné ťažobné schémy a udržiaval obchodné spojenia s mexickým kartelom Jalisco New Generation Cartel, pričom sa skrýval v Európe pod falošnou identitou.
USA v septembri označili Los Lobos a Los Choneros, ďalší ekvádorský zločinecký syndikát, za „teroristické“ organizácie.
Kritici sa pýtajú, či samotná vojenská sila dokáže vyriešiť krízu.
Bývalý prezident Correa opísal návrat zahraničných síl ako „urážku našich verejných síl a útok na našu suverenitu“ a dodal: „Nepotrebujeme zahraničných vojakov. Potrebujeme vládu.“
Referendum obsahuje aj otázky o ustanovujúcom zhromaždení, o ktoré sa opozičné skupiny obávajú, že by Noboovi umožnili upevniť si moc.
V auguste viedol Noboa demonštráciu proti sudcom ústavného súdu, pričom úradníci ich po tom, čo obmedzili rozsiahle bezpečnostné zákony, označili za „nepriateľov ľudu“.
Kritici prezidenta tiež tvrdia, že prepis ústavy nevyrieši problémy, ako je neistota a zlý prístup k zdravotníckym a vzdelávacím službám.
Ekvádor sa stal hlavným tranzitným uzlom kokaínu po tom, čo mierová dohoda v Kolumbii z roku 2016 demobilizovala partizánov z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC), pričom túto prázdnotu rýchlo zaplnili medzinárodné organizácie obchodujúce s ľuďmi.
Tichomorské prístavy v krajine, blízkosť k Peru a Kolumbii produkujúce koka a slabé inštitúcie z neho urobili ústredný bod globálneho dodávateľského reťazca kokaínu.
Noboa, ktorý prežil útok v októbri, keď jeho auto obkľúčili demonštranti a zasiahli ho guľky, prirovnal svoj prístup k bezpečnosti s prístupom prezidenta Salvádoru Nayiba Bukeleho, keď zverejnil zábery väzňov s oholenou hlavou v oranžových uniformách v novom megaväzení.
