Talianska prokuratúra začala vyšetrovanie tvrdení, že Taliani cestovali na víkendové „snajperské safari“ do Sarajeva, aby strieľali na občanov počas obliehania mesta bosniansko-srbskou armádou, ktoré v rokoch 1992 až 1996 zabilo viac ako 11 000 ľudí.
Údajné „safari“ – groteskný odkaz na výpravy za lovom alebo pozorovaním divokých zvierat – sa odohralo, keď bosniansko-srbské sily obliehali mesto, čo sa stalo najdlhším obliehaním mesta v modernej európskej histórii.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Milanovo vyšetrovanie, ktoré viedol prokurátor Alessandro Gobbis, sa začalo po tom, čo novinár a spisovateľ Ezio Gavazzeni v spolupráci s právnikmi Nicolou Brigidou a bývalým sudcom Guidom Salvinim podali právnu sťažnosť na „vraždu zhoršenú krutosťou a opovrhnutiahodnými motívmi“ proti údajným skupinám Talianov, ktorí cestujú do Sarajeva, aby sa zúčastnili na cestách.
Podľa talianskych médií vyšetrovatelia dúfajú, že sa im podarí vypátrať ľudí, ktorí sa zúčastnili na údajnom „safari“, okrem piatich mužov, ktorí už boli identifikovaní v Gacazzeniho obleku.
Gavazzeni, ktorý odovzdal všetky svoje dôkazy prokurátorom, v utorok pre talianske spravodajstvo La Repubblica povedal, že jeho oblek „odhaľuje časť spoločnosti, ktorá skrýva svoju pravdu pod kobercom“.
„Pretože hovoríme o bohatých ľuďoch s reputáciou, podnikateľoch, ktorí počas obliehania Sarajeva zaplatili za to, že mohli zabíjať bezbranných civilistov,“ dodal.
Tu je to, čo vieme o údajnom „sniper safari“.
Nad obkľúčeným mestom Sarajevo sa v pondelok 13. júla 1992 objavujú nápisy, ktoré ľudí upozorňujú na miesto pobytu ostreľovačov (Martin Nangle/AP)
Ako fungovalo ostreľovacie safari?
V rokoch 1992 až 1996 sa talianski občania a iní, ktorí boli prevažne nadšenci zbraní, stretávali v piatok v Terste na severozápade Talianska na hraniciach s bývalou Juhosláviou na víkendový „lov“. Zostáva nejasné, kto zariadil cesty pre údajné skupiny.
Účastníkov by potom údajne mala prepraviť juhoslovanská/srbská letecká spoločnosť Aviogenex do kopcov okolo Sarajeva, kde by zaplatili bosniansko-srbským milíciám lojálnym prezidentovi Radovanovi Karadžičovi, ktorý bol neskôr Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu odsúdený za genocídu a zločiny proti ľudskosti.
Podľa La Repubblica títo „turisti“ zaplatili až 100 000 eur (116 000 dolárov), upravených o aktuálnu mieru inflácie a menové zmeny, keďže euro nebolo zavedené až do roku 1999, aby sa pripojili k výletom do Sarajeva s cieľom spáchať vraždy.
Gavazzeni tvrdí, že účastníci by dostali cenník za typ zabitia, ktorý by cudzinci zaplatili za to, na koho sa chceli zamerať, pričom najviac stoja deti, potom muži, ženy a starší ľudia, ktorí môžu byť zabití zadarmo.
„(Účastník) odišiel z Terstu na pátranie. A potom sa vrátil a pokračoval vo svojom živote ako zvyčajne, v očiach všetkých úctyhodný,“ povedal Gavazzeni.
„Ľudia s vášňou pre zbrane, dopriať si to, ktorí radšej idú spať s puškou, s peniazmi, ktoré majú k dispozícii a správnymi kontaktmi facilitátorov medzi Talianskom a Srbskom. Je to ľahostajnosť zla: stať sa Bohom a zostať nepotrestaní,“ dodal.
Gavazzeniho 17-stranový spis obsahuje svedectvo Edina Subasica, bosnianskeho vojenského spravodajského dôstojníka, ktorý tvrdí, že on a niektorí kolegovia informovali taliansku vojenskú spravodajskú službu Sismi o správach o Talianoch, ktorí odletia z Terstu do Sarajeva, aby sa zúčastnili začiatkom roku 1994. Vo svojom svedectve uviedol, že „talianska spravodajská služba mu to povedala o niekoľko mesiacov neskôr.
Správa Sismi uviedla, že objavila miesta odchodu v Terste a prerušila operáciu.
Ďalší svedok uvedený v spise poskytol Gavazzenimu podrobnosti o troch mužoch, ktorí sú teraz vyšetrovaní a ktorí pochádzajú z Turína, Milána a Terstu. Podľa správy Sismi, citovanej v žalobe, muž z Milána, ktorý sa zúčastnil streľby v roku 1993, bol majiteľom súkromnej kliniky plastickej chirurgie.
Bývalá starostka Sarajeva Benjamina Karic tiež poslala milánskej prokuratúre spis týkajúci sa týchto „bohatých cudzincov zapojených do neľudských aktivít“, informovala talianska tlačová agentúra ANSA.
Chlapec, ktorý nesie svojho psa, šprintuje cez centrálnu križovatku, ktorá je niekedy cieľom ostreľovačov, vo štvrtok 20. apríla 1995 v Sarajeve (David Brauchli/AP)
Kto vedel o týchto „safari“?
Srbsko poprelo akúkoľvek účasť na vraždách, no vyšetrovatelia sa domnievajú, že srbské spravodajské služby vedeli o turistických cestách.
Podľa svedectva Subašiča, dôstojníka bosnianskej vojenskej rozviedky, ktorý by mal byť jednou z prvých osôb predvolaných prokuratúrou, spôsob, akým boli organizované cesty s leteckým prepravcom, poukazoval na to, že „za všetkým je srbská štátna bezpečnostná služba“, uviedla ANSA.
Zatiaľ čo Sismi bol informovaný o prvej ceste, predstaviteľ povedal La Repubblica, že sa o tom už nikdy viac nediskutovalo medzi bosnianskymi a talianskymi špionážnymi agentúrami.
Bosniansky konzul v Miláne Dag Dumrukcic v utorok pre La Repubblica povedal, že jeho vláda pracuje v „plnej spolupráci pri vyšetrovaní“.
„Sme dychtiví odhaliť pravdu o takejto krutej záležitosti a vyrovnať sa s minulosťou. Mám nejaké informácie, ktoré postúpim vyšetrovateľom,“ dodal Dumruckic.
Čo hovoria ľudia, ktorí prežili Sarajevo?
Dzemil Hodzic (42), ktorý vyrastal v Sarajeve v 90. rokoch a mal deväť, keď sa začalo obliehanie, je zakladateľom projektu Sniper Alley Photo, ktorý archivuje fotografie zhotovené počas obliehania. Pre Al Jazeera povedal, že zistenia ho neprekvapili, keďže víkendy boli v tom čase v Sarajeve vždy „obzvlášť nebezpečné“.
Hodzic povedal, že vždy „kolovali informácie o ľuďoch zvonku, ktorí na nás prišli strieľať“.
„Je to známy fakt, ale, žiaľ, nič neznamená, keď vrahovia a ostreľovači, ktorí na nás štyri roky strieľali, sú na slobode a vidíme, že naša bosnianska prokuratúra s tým nič nerobí. Dúfam len, že tento prípad z Talianska nezmizne z nášho mediálneho priestoru a že budeme mať skutočne nejaké pozitívne výsledky,“ povedal.
„Môjho brata zabil srbský ostreľovač, keď hral tenis v našom susedstve. Nikdy sa nedozvieme, či to bol jeden z tých, ktorí za to zaplatili,“ dodal.
Zúčastnili sa aj ľudia z iných krajín?
Predpokladá sa, že sa zúčastnili občania viacerých krajín. V roku 2022 dokument bosnianskeho filmového režiséra Mirana Županiča, Sarajevo Safari, vyšetroval bohatých cudzincov, ktorí sa zúčastnili, vrátane niektorých zo Spojených štátov a Ruska.
Jedným z pozoruhodných príkladov bol ruský nacionalistický spisovateľ a politik Eduard Limonov, ktorého počas dokumentárneho filmu o vojne v Bosne natočil Pawel Pawlikowski v roku 1992, ako strieľal zo samopalu smerom k mestu Sarajevo, pričom ho osobne sprevádzal Karadžič.
Okrem toho v roku 2007 bývalý americký námorník John Jordan vypovedal pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, že do Sarajeva prišli „turistickí strelci“.
„Bolo jasne zrejmé, že osoba, ktorú viedli muži, ktorí boli oboznámení so zemou, bola so zemou úplne neznáma a jeho spôsob obliekania a zbrane, ktoré mali pri sebe, ma viedli k presvedčeniu, že ide o turistických strelcov,“ povedal Jordan na súde.
