Teherán, Irán – Úrady sa snažia zabezpečiť pitnú vodu v celom Iráne, najmä v hlavnom meste Teherán, keď Iránci zápasia s dôsledkami viacerých prebiehajúcich kríz.
Ak do budúceho mesiaca neprší, voda bude musieť byť v Teheráne na prídel; v skutočnosti možno bude musieť byť evakuované aj 10-miliónové mesto, povedal prezident Masoud Pezeshkian v piatkovom prejave.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Zatiaľ čo experti tvrdia, že evakuácia mesta je poslednou možnosťou, ktorá sa pravdepodobne neuskutoční, prezidentovo rázne varovanie naznačuje obrovské bremeno, ktorému čelí krajina s viac ako 90 miliónmi obyvateľov a jej chorľavá ekonomika sa otriasa pod sankciami.
Všade sucho
Irán teraz zápasí so šiestym rokom sucha za sebou, zatiaľ čo horúčavy počas leta vytlačili teploty nad 50 stupňov Celzia (122 stupňov Fahrenheita).
Uplynulý vodný rok, ktorý sa končil koncom septembra 2025, bol jedným z najsuchších v histórii, pričom súčasný rok má byť horší, pričom Irán do začiatku novembra spadol iba 2,3 mm (0,09 palca), čo je o 81 percent menej v porovnaní s historickým priemerom za rovnaké obdobie, uviedla meteorologická organizácia.
Obrovských 19 priehrad – oproti deviatim pred tromi týždňami – je na pokraji vysychania a je naplnených na menej ako 5 percent kapacity. Oveľa lepšie na tom nie sú ani desiatky ďalších, vyplýva z údajov Vodohospodárskeho podniku.
Väčšina z piatich hlavných priehrad zásobujúcich Teherán z blízkych pohorí, priehrady Lar, Latyan, Karaj (Amir Kabir), Taleqan a Mamloo, má extrémne nízku kapacitu, s priemernou kapacitou asi 10 percent.
Plavec sa minulý týždeň stal virálnym videom z vodnej nádrže Karaj, na ktorom bolo vidieť, že hladina vody je taká nízka, že po jej častiach môže chodiť.
Žiadne zlepšenie vo výhľade
Všetky oči sa upierajú na oblohu, keďže úrady majú len veľmi obmedzené možnosti.
Farshid Vahedifard, profesor stavebného a environmentálneho inžinierstva na Tufts University, uviedol, že situácia sa zhorší, pokiaľ v kritických oblastiach nezasiahne výrazný dážď a sneh.
„V opačnom prípade bude ľudská daň, ekonomická aj sociálna, vážna,“ povedal Al-Džazíre.
„Nedostatok vody už podporuje miestne napätie a protesty, ktoré by mohli prerásť do širšieho sociálneho konfliktu, najmä keď veľké ekonomické ťažkosti (rastúca inflácia, nezamestnanosť, problémy s bývaním a vysoké životné náklady) ďalej narúšajú schopnosť ľudí vyrovnať sa s nimi.
Minister energetiky Abbás Aliabádí v sobotu novinárom povedal, že štát okamžite začne prideľovať vodu, a ak to bude potrebné, v noci ju dokonca úplne odstaví v celej krajine.
Ešte pred oznámením ľudia online a niektoré médiá informovali, že v Teheráne sa v noci zastavila voda. Milióny ľudí utrpeli následky neohlásených odstávok vody aj počas leta.
Ľudia nakupujú zásobníky vody po suchu v Teheráne 10. novembra 2025 (Majid Asgaripour/WANA cez Reuters)
Aliabadi obvinil časť napätia zo škôd na infraštruktúre z 12-dňovej vojny s Izraelom v júni a uviedol, že mestskí užívatelia s vysokou spotrebou budú potrestaní. Ľudí vyzval, aby si kúpili zásobníky vody.
Úrady už dlho zaťažujú ľudí a vyzývajú ich, aby konzumovali menej. Ale aj keby Iránci znížili spotrebu o 20 percent, ako to požadujú úrady, predpokladá sa, že spotreba domácností predstavuje menej ako 8 percent všetkého použitia, pričom takmer celý zvyšok ide do poľnohospodárstva.
Miestne noviny tento týždeň ponúkli zmes kritiky a zúfalstva.
Umiernený denník Etemad uviedol, že hlavnou príčinou problému sú „nekvalifikovaní“ manažéri na kľúčových pozíciách, zatiaľ čo reformný denník Shargh napísal, že životné prostredie je „obetované v záujme politiky“.
Radikálna reforma je nepravdepodobná
Irán nie je ani zďaleka jedinou krajinou v regióne alebo na svete, ktorá pociťuje dôsledky otepľovania klímy. Je na tom však horšie ako väčšina veľkých krajín v regióne.
Kaveh Madani, riaditeľ Univerzitného inštitútu OSN pre vodu, životné prostredie a zdravie a bývalý zástupca vedúceho iránskeho ministerstva životného prostredia, uviedol, že napriek tomu, že Irán nie je národom bohatým na vodu, zmes zlého manažmentu, nedostatku predvídavosti a prílišného spoliehania sa na technológie vytvorila dojem dostupnosti vody.
„Napríklad Teherán je suché miesto, ale stále doň privádzate vodu, staviate priehrady a myslíte si, že doň vždy môžete dodať viac vody,“ povedal Madani a dodal, že v dôsledku toho je teraz Irán okrem iného „vodný bankrot“.
„Nevidíme len bankrot vody… ale aj bankrot energetiky, bankrot zemného plynu… To všetko sú signály, ktoré nám hovoria, aký obmedzený je rast zdrojov.
„Myslím si však, že s prvým dažďom alebo povodňou môžu ľudia zabudnúť na situáciu,“ povedal pre Al Jazeera.
Prvýkrát najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí verejne vyzval Iráncov, aby konzumovali menej vody, pred takmer 15 rokmi.
Odvtedy sa však veci chronicky zhoršili a žiadnej vláde, reformnej, umiernenej alebo tvrdej, sa nepodarilo odvrátiť neistotu týkajúcu sa vody, keďže Irán sa usiloval o rozvoj bez ohľadu na udržateľnosť.
Šesť rokov sucha môže paralyzovať ktorýkoľvek národ, ale to neospravedlňuje súčasnú nedostatočnú odolnosť voči vode, povedal Madani a dodal, že Irán by mohol využiť toto obdobie zamerania sa na vodu na realizáciu zmysluplných zmien, ktoré by si vyžadovali dlhodobé politiky, ktoré v krátkodobom horizonte neprinášajú výsledky.
„Takže to vyžaduje od skutočného vlastenca, aby bol ochotný nechať sa ukrižovať širokou verejnosťou, ale z dlhodobého hľadiska priniesť Iráncom kolektívne víťazstvo. Nemyslím si, že táto osoba v súčasnosti existuje a veci, ktoré vidíme v Iráne, nerobia vierohodnú radikálnu reformu.“
Rieka Kan, hlavná vodná cesta, ktorá odvádza svahy Alborzu do teheránskej nížiny, je teraz úplne suchá, zobrazené 11. novembra 2025 (Majid Asgaripour/WANA cez Reuters)
Sebestačnosť, za akú cenu?
Iránsky zákon stanovuje, že 85 percent domácich potravín sa vyrába lokálne, povedal minulý týždeň štátnej televízii Morad Kaviani, profesor geografie a hydropolitiky na iránskej univerzite Kharazmi.
Dodal však, že Irán nemá vodné a pôdne kapacity a takmer 30 percent poľnohospodárskej produkcie sa plytvá v dôsledku nedostatočnej infraštruktúry, zastaraných zavlažovacích postupov a nesprávneho výberu plodín.
Modernizácia a rýchly priemyselný rast zaťažovali vodné zdroje pred islamskou revolúciou v roku 1979 a politika poľnohospodárskej sebestačnosti, ktorá prišla potom, situáciu ešte zhoršila.
Viac ako 90 percent iránskych zásob vody sa venuje poľnohospodárstvu, ktoré podľa Iránskeho štatistického centra predstavovalo len asi 12 percent iránskeho HDP a asi 14 percent zamestnanosti v iránskom kalendárnom roku, ktorý sa skončil v marci 2025.
Ľudia pracujúci v relatívne malom sektore však tiež trpia, pretože vodné zdroje rýchlo vysychajú.
Porevolučné vlády, často prostredníctvom stavebnej zložky Zboru islamských revolučných gárd (IRGC), vybudovali stovky priehrad a studní, ktoré nadmerne zasahovali do riek, zatiaľ čo mnohé nádrže boli čiastočne prázdne.
Úrady tiež nekontrolovane odčerpávajú zásoby podzemnej vody, čo vedie k rozsiahlemu potápaniu pôdy a kolapsu ekosystému v oblastiach ako Isfahán v strednom Iráne a Sistan a Balúčestan na juhovýchode.
Teherán a mnohé ďalšie mestá prerástli svoje zásoby, čo si vynútilo spoliehanie sa na presuny vody zo vzdialených vodonosných vrstiev cez zastaranú infraštruktúru.
Irán tiež nie je schopný prilákať zahraničné investície, aby zachránil svoju chorú infraštruktúru, kvôli ničivým sankciám, ktoré už roky platia.
Podľa sankcií Irán nemôže diverzifikovať spôsoby zamestnania vo vidieckych oblastiach, kde sa väčšina ľudí zaoberá poľnohospodárstvom náročným na vodu, čím si vynucuje pokračujúce prideľovanie vody poľnohospodárstvu zo strachu, že ohrozenie týchto pracovných miest na farmách by mohlo spôsobiť protesty a dokonca vytvoriť riziko pre národnú bezpečnosť, uviedol Madani z univerzity OSN.
Desaťročia zlého hospodárenia
Približne tretina všetkej vody v Iráne sa plytvá alebo míňa bez toho, aby sa to vrátilo, štátne médiá citovali koncom septembra Iránsku spoločnosť Water and Wastewater Company.
To zahŕňa asi 15 percent fyzických strát a viac ako 16 percent klasifikovaných ako nelegálna spotreba, bezplatné verejné použitie a chyba merača.
Profesor Vahedifard poukázal na to, že vláda spustila krátkodobé opatrenia, ako je odsoľovanie a presuny medzi povodiami, ale vodný systém je už po desaťročiach zlého hospodárenia a ignorovania varovaní odborníkov v „takmer neobnoviteľnom stave“.
„Plánovanie sa teraz musí zamerať na zvládnutie reality nedostatku… prechod od inžinierstva orientovaného na dodávky k riadeniu založenému na odolnosti, sústredené na dopĺňanie podzemnej vody a obnovu zvodnenej vrstvy,“ povedal Vahedifard a dodal, že Irán tiež potrebuje investície do infraštruktúry, transparentné zdieľanie údajov, integrované plánovanie vody, energie a poľnohospodárstva a skutočnú účasť komunity.
Povedal, že rôzne komunity v Iráne čelia rôznym rizikovým prahom založeným na sociálno-ekonomických a environmentálnych podmienkach a existujú veľké rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a centrálnymi a periférnymi provinciami, pokiaľ ide o priority v národných politikách týkajúcich sa vody a infraštruktúry.
„V konečnom dôsledku spravodlivé hospodárenie s vodou nie je len o spravodlivosti,“ povedal. „Je to základ pre environmentálnu stabilitu a sociálnu súdržnosť Iránu.“
