Zdalo sa mi, akoby si príležitosť 1000. zápasu Pepa Guardiolu pod vedením futbalového klubu vyžiadala špeciálnu poctu a, verný všetkým slávam, ktoré tento štadión zažil počas jeho pozlátených trofejí na Etihad Stadium, Manchester City mu jednu doručil.
Nehovorím tu o videu, ktoré hrali na veľkých obrazovkách pred zápasom, ktorý sa mihol cez vrchol krásy jeho barcelonských strán a úžasnú sezónu City’s Treble v rokoch 2022-23.
„Je v nich odvaha,“ povedal Guardiola v sprievode videa, keď hovoril o tímoch Barcelony, ktoré študoval, keď vyrastal. ‚Je tu ochota ísť proti srsti.‘
Bolo to, akoby to jeho hráči – a najmä vynikajúci Jeremy Doku – počuli a rozhodli sa dať mu taký darček, aký si zaslúžil. A aj proti Liverpoolu je strana, o ktorej Guardiola povedal, že bola najhodnotnejšia zo všetkých súperov, ktorým čelil vo svojej kariére.
A tak bol ich dar pre neho cieľom. Pocta gól. Gól, ktorý zhŕňal toľko krásy a odvahy, ktorú Guardiola vniesol do anglickej hry, odvahu milovať loptu, chcieť sa s ňou hrať, ťahať s ňou súperov z formy, až jej už nevydržia.
Tentoraz to bol Liverpool. Bol to predchodca zničenia tímu Arne Slota, ktorý v podstate znamenal koniec akejkoľvek nádeje Liverpoolu na udržanie si titulu. Štyri porážky v rade na začiatku sezóny to už mohli urobiť, ale spôsob tohto víťazstva určil City ako jediného skutočného vyzývateľa Arsenalu.
Erling Haaland skóroval ešte raz za Manchester City, keď v nedeľu zdolal Liverpool 3:0
Haaland otvoril skóre touto hlavičkou, s trochou šťastia cez Ibrahimu Konateho
Giorgi Mamardashvili sa nezmohol na nič iné, len sa pozerať, ako sa hlavička Haalandu uhniezdila do jeho siete
Prišlo to v 29. minúte a možno kvôli orientačnému bodu sa zdalo, že tento gól bol majstrovským dielom Guardiolu Manchestru City. Nieslo ozveny skvelého gólu Carlosa Alberta z finále majstrovstiev sveta v roku 1970. Nebolo to až také dobré, ale bolo to približné. Bolo to vhodné svedectvo pre najväčšieho trénera modernej doby a všetko, čo učil.
Nebola to nádielka. Nevyznačoval sa dlhým hodom alebo skutočne dlhou loptou. Bol to len sviatok futbalu, z jedného konca ihriska na druhý. Bol to pokus Barbarians, ktorý dokončil Gareth Edwards, bol to miznúci skokan Michaela Jordana. Bol to punt-returner, ktorý bežal jeden späť zo svojej vlastnej koncovej zóny. To bolo to, o čo anglický futbal v Guardiolovej ére túžil.
Dopadlo to takto. Ťah sa začal tým, že City vyboxovalo vlastnú rohovú vlajku. Niektoré tímy by to rozohrali, vzdali sa držania lopty a bojovali o loptu vyššie na ihrisku. Guardiolove tímy to nerobia.
Nico O’Reilly mal teda loptu pri vlastnej bránkovej čiare a ustrážil si ju životom. Pásol ho a postavil mu do cesty svoje telo a zdržal Mo Salaha, kým ho nemohol odovzdať Philovi Fodenovi, ktorý ho – obklopený červenými košeľami – skvele chránil a našiel Nica Gonzaleza. Gonzalez to potom zahral smerom k postrannej čiare na O’Reillyho.
O’Reilly zahral po čiare Dokuovi, ktorý bol väčšinu 71 minút na ihrisku nedotknuteľný. Doku sa vykrútil z výzvy a vrezal sa dovnútra. Prihral na krátku loptu Gonzalezovi, ktorý ju posunul na Rayana Cherkiho, ktorý ju dotkol späť Gonzalezovi.
A teraz si City zarobilo nejaký priestor. Teraz to začínalo pôsobiť majestátne. Bola to fáza gólu z roku 1970, keď Rivellino prihral loptu Jairzinhovi. Gonzalez vykročil vpred, za polovičnú čiaru a hlboko na územie Liverpoolu k pravému okraju šestnástky.
Porovnanie s rokom 1970 tu trochu padá. To sa môže stať, keď Pele nie je zapojený. Ale aj tak to bolo krásne sledovať. Liverpool sa nedokázal priblížiť k lopte. Bernardo Silva, Matheus Nunes a Cherki s ním pracovali so zložitými vzormi, až kým sa to nevrátilo k Nunesovi.
Bol čas na štátny prevrat. Nunes obtočil krížom okolo svojho muža a Haaland sa majestátne vzniesol pri zadnej žrdi. Lopta zľahka odletela z hlavy Ibrahimu Konateho, ale nestačila na to, aby prerušila Haalanda. Trafila do čela útočníka City a prekľučkovala okolo Giorgia Mamardashviliho.
Pre Pepa Guardiolu sa jeho 1000. zápas ako manažéra skončil najlepším možným výsledkom
Liverpoolu sa ich obhajoba titulu rúca a je nepravdepodobné, že svoj úspech zopakuje
Haaland skôr videl penaltu, ktorú zachránil Mamardashvili, keď prestrelil ľavačku brankára
Bol to 99. gól Haalandu v Premier League a keďže góly tímu idú, je ťažké si myslieť, že strelil lepšie. Bol to najkrajší moment krásneho predstavenia, ktoré sa vrátilo do čias, keď City boli kráľmi.
Po krutom úvode oživenom divokým behom Dokua sa Liverpoolu podarilo všemocne uniknúť. Keď sa im dvaja obrancovia postavili do cesty, Doku sa vrhol na uvoľnenú loptu a prevalcoval ju okolo Mamardashviliho.
Keď sa Mamardashvili šmýkal a Doku okolo neho tancoval, brankárovo koleno malo slabý kontakt s Dokuovým kúskom, ale stačilo to na to, aby ho poslal na trávnik. Po konzultácii s monitorom ihriska rozhodca Chris Kavanagh ukázal na miesto.
Liverpool bol očividne rozzúrený a protestoval a zdržiaval tak dlho, ako len mohol. Haaland vystúpil, aby si ho vzal, a zrazil ho nízko po Mamardashviliho ľavici. Brankár sa tomu vyrovnal a silnou rukou to odtlačil. Liverpool svoje vyslobodenie divoko oslavoval.
Bol to len krátky odklad. Bolo tesne pred polhodinou, keď sa začal zrodiť poctný gól City pre Guardiolu a skončil sa Nunesovým centrom z curlingu a Haalandovou presnou hlavičkou cez Mamardashviliho do vzdialenejšieho rohu.
Nico Gonzalez zdvojnásobil vedenie City v prestávke v prvom polčase, aby sa dostali do silnej pozície
Gonzalez zvýšil na 2:0 týmto zásahom pravou nohou mimo pokutového územia Liverpoolu
Liverpool si myslel, že o osem minút neskôr vyrovnal vysokou hlavičkou sám. Virgil van Dijk sa zdvihol najvyššie, aby trafil roh z pravej strany Liverpoolu a svoju hlavičku šikovne nasmeroval cez Gianluigiho Donnarummu do siete.
Liverpool oslavoval pred fanúšikmi City, no ich radosť mala krátke trvanie. Čiarový rozhodca – a VAR – usúdili, že Andy Robertson bol pri smerovaní lopty v ofsajdovej pozícii a že bol priamo pred Donnarummom. Tentoraz bol na rade Arne Slot, ktorý zúril.
Čo sa nedalo poprieť, Liverpool trápil Doku. Conor Bradley si v utorok večer na Anfielde v Lige majstrov skvele poradil s Viniciusom Jr. a Kylianom Mbappem, no ani on, ani jeho spoluhráči nedokázali ovládnuť Doku.
Po troch minútach nadstaveného času na konci prvého polčasu dostal Nico Gonzalez viac času a priestoru, než mu mal byť umožnený, a vyrazil strelu na bránu. Van Dijk vystrčil pravú nohu a pokúsil sa to zablokovať, ale lopta mu vyrazila z kopačky a prešla okolo Mamardashviliho, ktorý mal chybnú nohu. Pri tomto góle sa všetkých 10 hráčov v poli City dotklo lopty v rozostavení.
Liverpool bol porazený. V tej chvíli ste to mohli vidieť. Sila bola s City. Energia bola s nimi. Emócia bola s nimi. A nikto sa nemohol priblížiť k Dokuovi. Bol nehrateľný.
Jeremy Doku sa odvracia po tom, čo skóroval pre City vynikajúce tretie miesto proti ich zatrpknutým rivalom
Doku skrútil toto krásne úsilie na veľké vzdialenosti k uznaniu verných fanúšikov Etihad Stadium
Túto skutočnosť potvrdil v polovici druhého polčasu. City rozohralo ľavú stranu a O’Reilly zahral loptu späť na Doku 25 yardov. Konate sa mu postavil do cesty, ale Konate bol očarený Dokuovou rýchlosťou myslenia a nohou. Doku fintil doľava, dotkol sa lopty doprava a brilantnou strelou prekonal zúfalý skok Mamardashviliho.
Mesto zúrilo. Liverpool bol demoralizovaný. Takýto výprask už dlho nezažili ani v rámci svojej koktavej sezóny. Dostali aspoň štipku milosti, keď Guardiola nahradil Dokua a do konca zápasu zostávalo ešte 18 minút.
Mali šancu aj na zníženie manka. Conor Bradley našiel na zadnej tyči dobre nabiehaným centrom Codyho Gakpa, no Gakpo ho dokázal prepáliť iba nad. Mo Salah zdvihol jemný čip cez Donnarummu, ale ten sa mučivo odrazil ďaleko od vzdialenejšej tyče.
Nebol to ich deň. Vedeli to. Bola to Guardiolova chvíľa. Priznajme si to, bolo to desaťročie Guardiolu. Bez ohľadu na to, koľko zápasov zvládne pred odchodom do dôchodku, nedostane veľa poct, ktoré by mu zdvihli dušu tak, ako prvý gól, ktorý Manchester City strelil proti Liverpoolu v bujarý novembrový deň vo východnom Manchestri.
