Brazílsky najvyšší súd zamietol Bolsonarovo odvolanie vo veci prevratu a potvrdil jeho 27-ročný trest za povolebné uchopenie moci.
Zverejnené 7. novembra 2025
Kliknite sem a zdieľajte na sociálnych sieťach
zdieľať2
Päťčlenná porota brazílskeho najvyššieho súdu vytvorila väčšinu, ktorá zamietla odvolanie bývalého prezidenta Jaira Bolsonara proti jeho 27-ročnému trestu odňatia slobody za plánovanie prevratu, aby zostal pri moci po prezidentských voľbách v roku 2022.
Tento 70-ročný krajne pravicový horák bol v septembri uznaný vinným z pokusu zabrániť prezidentovi Luizovi Inaciovi Lulovi da Silvovi prevziať moc. Prokurátori uviedli, že plán zlyhal len pre nedostatočnú podporu zo strany najvyšších predstaviteľov armády.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Sudcovia Flavio Dino, Alexandre de Moraes a Cristiano Zanin hlasovali za zamietnutie odvolania podaného Bolsonarovým právnym tímom. Zvyšní členovia kolégia musia do 14. novembra odovzdať svoj hlas v systéme Najvyššieho súdu.
Bývalý prezident nastúpi na výkon trestu až po vyčerpaní všetkých odvolaní.
Bolsonaro je od augusta v domácom väzení za porušenie preventívnych opatrení v samostatnom prípade. Očakáva sa, že jeho právnici požiadajú, aby si mohol odpykať trest za podobných podmienok zo zdravotných dôvodov.
Bolsonarovi právnici tvrdili, že v jeho odsúdení boli „hlboké nespravodlivosti“ a „rozpory“, a snažili sa znížiť jeho trest odňatia slobody.
Traja sudcovia Najvyššieho súdu zvažujúci odvolanie v piatok hlasovali za jeho zamietnutie.
Výsledok sa však považuje za oficiálny až v súdom stanovenom termíne o polnoci 14. novembra.
Alexandre de Moraes, ktorý viedol proces, bol prvý, kto odovzdal svoj hlas elektronicky a napísal, že argumenty Bolsonarových právnikov na zníženie trestu boli „neopodstatnené“.
Moraes v 141-stranovom dokumente, ktorý videla agentúra AFP, odmietol tvrdenia obhajoby, že dostali obrovské množstvo dokumentov a digitálnych súborov, čo im bráni v správnom usporiadaní prípadu.
Odmietol tiež argument, že Bolsonaro sa vzdal prevratu a vyhlásil, že zlyhal iba pre vonkajšie faktory, nie preto, že by sa ho bývalý prezident vzdal.
Moraes znovu potvrdil, že pod Bolsonarovým vedením došlo k úmyselnému pokusu o prevrat, s dostatočným dôkazom o jeho účasti.
Opäť zdôraznil Bolsonarovu úlohu pri podnecovaní útoku na brazílske demokratické inštitúcie z 8. januára, keď stúpenci požadovali vojenské prevzatie moci, aby zosadili Lulu.
„Rozsudok je opodstatnený“
Moraes rozhodol, že trest 27 rokov a 3 mesiace bol založený na Bolsonarovej vysokej vine ako prezidentovi a na závažnosti a dopade zločinov. Moraes povedal, že Bolsonarov vek už bol považovaný za poľahčujúci faktor.
„Rozhodnutie odôvodnilo všetky fázy procesu vynesenia rozsudku,“ napísal Moraes.
Rovnakým spôsobom hlasovali krátko nato aj ďalší dvaja sudcovia.
Pre zdravotné problémy vyplývajúce z bodného útoku v roku 2018 mohol Bolsonaro požiadať o výkon trestu v domácom väzení.
Proces proti Bolsonarovi rozhneval jeho spojenca, amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý uvalil sankcie na brazílskych predstaviteľov a represívne obchodné clá.
V posledných mesiacoch však medzi Washingtonom a Brazíliou opadlo napätie, uskutočnilo sa stretnutie Trumpa a Lulu a rokovania o znížení ciel.
Iniciatíva stúpencov Bolsonara v Kongrese na presadenie návrhu zákona o amnestii, ktorý by mu mohol priniesť úžitok, vyšla po masívnych protestoch po celej krajine.
Veľký brazílsky konzervatívny elektorát je momentálne bez víťaza v prezidentských voľbách v roku 2026, v ktorých Lula (80) vyhlásil, že sa bude uchádzať o štvrtý mandát.
