Na jednom konci Anfieldu, v prvých radoch sekcie Realu Madrid, bola pred výkopom ponuka na sobáš. Našťastie sa zdalo, že to bolo prijaté.
Inde zostali počuteľné a viditeľné horkosť a nevraživosť nedávneho rozvodu. Zdá sa, že Trentovi Alexandrovi Arnoldovi a Liverpoolu sa srdečnosť a rešpekt nikdy nevrátia.
‚Trent‘, volali ho tu. Teraz je to „krysa“. Na nástennej maľbe, ktorá zobrazuje vzostup miestneho chlapca k sláve neďaleko tohto slávneho štadióna, bolo toto emotívne znevažujúce slovo dokonca prispôsobené jeho prvej návšteve tu v jeho novom klube. ‚El Rato‘, bolo tam napísané biele graffiti. Správa prijatá a pochopená v akomkoľvek jazyku, ktorý sa rozhodnete použiť.
Alexander-Arnold pri tejto príležitosti ani nehral. Zranenie, z ktorého sa práve dostal, ho obmedzilo na miesto na striedačke do 10 neskorých a mimoriadne neproduktívnych minút. Napriek tomu nebude prekvapený tým, čo mu prišlo do cesty.
Vypískal na ihrisko na rozcvičku, len sa usmial tým jeho slabo vzdialeným spôsobom. Potom nasledoval rozhovor a maznanie sa s bývalými spoluhráčmi Codym Gakpom a Curtisom Jonesom. Všetko to bolo trochu predvídateľné a, ak máme byť úprimné, tak trochu chromé.
‚Existuje len jeden Conor Bradley‘ spievali na Kope, keď sa zápas začal, a toto prestrihlo do skutočného bodu tohto všetkého, ktorý spočíva v tom, že počas zápasov na začiatku sezóny Liverpoolu skutočne chýbal Alexander-Arnold ako futbalista.
Trent Alexander-Arnold podľa očakávania vydržal po návrate na Anfield nepriateľské prijatie
Alexander-Arnold bol zosmiešňovaný počas jeho 10-minútového portrétu a tiež počas prípravy
Conor Bradley urobil dojem na pravom obrancovi Liverpoolu – jeho fanúšikovia milovali celú jeho parádu
Všetok ten hluk minulej sezóny bol o zrade alebo práve mladého muža vybrať si, bez ohľadu na váš uhol pohľadu. Zriedka sa spomínalo, ako sa ho preboha chystá nahradiť manažér Liverpoolu Arne Slot.
Pravda je taká, že sa to nedá a možno práve preto to tak bolelo. Alexander-Arnold je do značnej miery jedinečný, pokiaľ ide o to, ako hrá úlohu krajného obrancu. Mladý Bradley – Ír – je skôr tradičným útočiacim bežcom ako prihrávačom. Toto sa však ukázalo ako veľmi dobrá noc pre Bradleyho, aby odohral jeden z jeho najlepších zápasov v Liverpoole.
Proti vrtošivo talentovanému brazílskemu krídelníkovi Realu Viniciusovi Jr. bol Bradley báječný na oboch poloviciach ihriska a keď po dueli medzi nimi prišla rezervácia, išlo to ako hráča Realu, ktorý bol upozornený, že zastavil prudký nárast Bradleyho cez stred nemotorným vystrčením nohy.
Bradleyho dynamika s Mo Salahom – ktorý hrá pred ním vpravo dole – je tiež odlišná. Dodávka Alexandra-Arnolda Egypťanom bola občas fascinujúca. Pred príchodom tímov skutočne ukazovali niekoľko príkladov na veľkej obrazovke v liverpoolskom megastore. Bolo to trochu soli v rane.
Ale toto je Liverpoolsky tím, ktorý sa musí naučiť hrať trochu inak a Salah a jeho vzťah s krajným obrancom – či už je to Bradley alebo Jeremie Frimpong – je toho veľkou súčasťou. Čo sa medzitým nezmenilo, je Salahova neochota zdvojnásobiť sa na vlastnej polovici, keď hrozí nebezpečenstvo. Bradley o tom už bude vedieť.
Bola to však noc, keď Liverpool urobil to, čo sa zdalo byť významným krokom na ceste k lepšej forme. Boli vynikajúce. Keď Alexis MacAllister strelil gól svojho tímu o hodinu, Alexander-Arnold vyzeral na lavičke dosť zmätene. Na ihrisku sa Realu chvíľu točila hlava, keď ho v nej podržal brankár Thibaut Courtois.
Alexander-Arnold bude poznať veľa z toho, čo videl, keď Liverpool hral s energiou, tempom, sebavedomím a presnosťou. Možno bol dokonca trochu ohromený.
Možno skôr rozumne ho tréner Realu Xabi Alonso podržal na svojom mieste, kým necítil, že ho skutočne potrebuje. Zostávalo 10 minút a Alexander-Arnold sa jednomyseľne vysmieval a ten ho nasledoval vždy, keď sa dotkol lopty.
Alexander-Arnold objíma Mohameda Salaha (vpravo) na plný úväzok – hráča, ktorý míňa svoje prihrávky
Nemalo dôjsť k zázračnému zásahu. Skutočne jeho najpozoruhodnejším a posledným príspevkom bolo švihom pri takom prepadnutí, že Bradley ho dokázal zachytiť pri postrannej čiare na opačnej strane.
Bradleyho meno sa na konci opäť nahlas spievalo rovnako ako Steven Gerrard. Ten bol myslený ako potvrdenie lojality človeka z jedného klubu. V konečnom dôsledku, ako sa tento domáci spor medzi chlapcom a jeho klubom rozbieha, víťazstvo Liverpoolu hovorilo hlasnejšie, než by kedy mohli byť slová piesne alebo obsah spreja.
