Rafael Benitez: Ničoho neľutujem. Veci ktoré som povedal, tvrdili aj fanúšikovia

Muž, ktorý stál za poslednými úspechmi Liverpoolu a má na konte triumfy v Super Cup-e, FA Cup-e, UEFA Cup-e, La Lige (dvakrát), Italian Super Cup-e, Club World Cup-e a v Championship s Newcastlom. Obľúbeného manažéra Rafu Beniteza vyspovedal portál FourFourTwo.

Je pravda, že tvoja mama bola fanúšikom Realu Madrid a tvoj otec fandil Atléticu? Ako si si vybral ty?

Je to pravda. Môj otec bola naozaj fanúšikom Atlética a mama fandila Realu, ale pre mňa to bola jednoduchá voľba, pretože otec ma poslal na skúšku do Realu a práve tam som bol úspešný.

Ako by si sa porovnal ako hráč s dnešnými hráčmi?

Keď som bol v akadémii Realu Madrid, najprv som hral na pozícii krídelníka, potom záložníka a napokon ako obranca. Myslím si, že najviac mi sedela pozícia obrancu, ale zvyčajne som hral ako defenzívny záložník. Je zložité porovnávať sa s dnešnými hráčmi, pretože hra sa výrazne zmenila. Moje kvality boli v tom, že som vedel nahrávať oboma nohami a bol som dobrý vo vzdušných súbojoch. Nepatril som však medzi najrýchlejších hráčov a v tom bol práve ten rozdiel byť normálnym hráčom a hráčom svetovej triedy.

Počul som, že keď si bol v Parle, tak si pomáhal spoluhráčom pri komunikácii s anglickými dievčatami na dovolenke na Mallorce…

Ako toto môže niekto vedieť? To je naozaj zábavné! Jediný rozdiel bol v tom, že to bolo v Tenerife a nie na Mallorce. Mal som vtedy 20 rokov, išli sme tam na štyri dni so spoluhráčmi a bol som jediným kto vedel po anglicky. Nie najlepšie, ale niečo som vedel. Takže sa zo mňa stal prekladateľ…

Vždy si sa chcel stať manažérom alebo k tomu prišlo iba kvôli tvojej krátkej hráčskej kariére?

V tom čase som nad tým nejako nepremýšľal, ale neskôr som si uvedomil, že táto práca je naozaj pre mňa. Chodieval som na prázdniny s kamarátmi do hôr mimo Madridu. Mali sme tím hráčov od 16 do 18 rokov. Ja som mal v tom čase 18 rokov a už vtedy som s nimi nielen hrával, ale ich aj trénoval. Bol som vtedy v juniorke Realu Madrid, takže moja úroveň bola celkom dobrá. Rovnako tomu bolo aj na univerzite. S kamarátmi som hrával a zároveň som ich aj trénoval. A keďže som bol obranca, vedel som tím organizovať zozadu.

Strávil si v Reale Madrid deväť rokov na rôznych úrovniach, až po B-tím. Aká dôležitá bola pre teba takáto príprava?

To čo bolo najdôležitejšie, bola víťazná mentalita v Reale. Mohol som sa učiť od rôznych trénerov. Každý jeden rok bola pre mňa nová skúsenosť. Získal som veľmi veľa vedomostí, ktoré som neskôr mohol použiť v mojej profesionálnej kariére. Každý manažér či tréner však napokon aj tak musí nájsť svoju vlastnú cestu.

Dostal si sa na lavičku Realu Valladolid a vyhodili ťa hneď v prvej sezóne. Potom v Osasune hneď po deviatich zápasoch. Nepovedal si si vtedy “Mám toho plné zuby”?

Naopak, dalo mi to ešte väčšie odhodlanie k tomu, aby som bol úspešný. Vo Valladolide to bolo výnimočné obdobie. Vzhľadom na finančnú situáciu v Seville a Celte, sme 15. augusta postúpili do prvej divízie. Liga však štartovala už 1. septembra, takže sme sa nestihli dostatočne pripraviť. Prezident mi potom povedal, že nemám dostatok skúseností. Bol som z toho sklamaný, pretože hoci sme boli na spodku tabuľky, hrali sme dobrý futbal a stále sme sa zlepšovali. Podobné to bolo aj v Osasune. Chceli postup hneď po prvom roku, hoci pôvodný projekt hovoril o dvojročnom období. Riaditelia boli príjemní ľudia, ale vo futbale boli noví a za jednu sezónu napokon vystriedali až štyroch trénerov.

Je pravda že jazdíš v Union Jack Mini? Určite si môžeš dovoliť aj nejaké rýchlejšie auto…

Mini sme si kúpili keď sme boli v Taliansku a priviezli sme si ho sem. Máme ho veľmi radi a je to veľmi pekné auto!

Dva tituly v La Lige a triumf v Pohári UEFA za tri sezóny vo Valencii. Môže ešte nejaký tréner dosiahnuť niečo také v španielskom futbale alebo Real Madrid a Barcelona sú už príliš vpredu?

Momentálne sú až príliš ďaleko pred ostatnými. Ak sledujete La Ligu, tak viete, že líder má vždy 20-bodový náskok pred ostatnými tímami. V uvedenom čase tam bolo viac ako dva dobré tímy – a my sme boli veľmi dobrým tímom s veľkými ambíciami.

„Dúfal som, že dostanem pohovku a priniesli mi lampu.“ Ako dlho si premýšľal nad touto hláškou?

Snažil som sa vysvetliť situáciu fanúšikom Valencie, pretože Nestor Canobbio bol veľmi dobrý hráč, ale ja som potreboval krídelníka a on bol stredným útočníkom. Určite som k nemu nechcel byť neúctivý, ale nebol to hráč, ktorého sme práve potrebovali. Bolo to spontánne vyjadrenie.

Ako si dokázal hneď vo svojej prvej sezóne v Liverpoole triumfovať v Champions League? Aké boli ingrediencie? Počuli sme už verzie hráčov, ale čo sa naozaj povedalo v polčase v Istanbule? Naozaj si veril, že sa ešte vrátite do zápasu?

Vládol tam vynikajúci tímový duch, špeciálne v Lige majstrov sme cítili, že môžeme poraziť každého súpera. Dokázali sme sa vždy dobre takticky pripraviť a v kabíne vládla dobrá nálada. Ak si znova pozriete finálový zápas, tak určite pochopíte, čo tým myslím keď hovorím o skvelom tímovom duchu.

Najdôležitejšou vecou v polčase bolo to čo sme spravili a nie to čo sme povedali. Začali sme hrať s tromi obrancami a použili sme Dietmara Hamanna v strede, aby vytváral viac priestoru pre Kaku. Hovoril som hráťom, že ak strelíme jeden gól, budeme späť v zápase. A presne to sa stalo. Keď sme videli tím na ihrisku po polčasovej prestávke, tak sme naozaj začali veriť, že to môžeme otočiť.

Keď sa pozrieš späť na sezónu 2008/09, keď Liverpool ukončil sezónu v Premier League ako vicemajster, spravil by si teraz niečo inak – možno priviedol v januári nového útočníka za Robbieho Keanea?

Vždy sme museli pracovať s prostriedkami, ktoré sme mali k dispozícii. Neviem či by sme dokázali spraviť niečo lepšie, veď v celej sezóne sme prehrali iba v dvoch zápasoch. Ligu už dokázali vyhrať aj kluby, ktoré získali iba 80 bodov a v roku 2009 sme ich mali na konte 86.

Prečo si si nechal narásť briadku? Niektorí ľudia hovoria, že ide o krízu stredného veku…

Bol som na dovolenke a nechcelo sa mi tam holiť. A nakoniec som sa rozhodol, že si ju nechám.

Ako si sa cítil, keď Gareth Barry dal prednosť Manchesteru City pred Liverpoolom? Myslíš si, že za snahou o jeho získanie je aj odchod Xabiho Alonsa z klubu?

Ako manažér musíte premýšľať v širšej perspektíve a to bol aj prípad Barryho. Anglický hráč, ktorý vie hrať na viacerých pozíciách. Do platnosti vstupovali nové pravidlá a museli sme sa na to pripraviť. Potrebovali sme v tíme viac anglických hráťov. Celé sa to skomplikovalo, ale v koneťnom dôsledku si myslím, že išlo o správnu vec, keďže Alonso už nehral na takej úrovni ako predtým.

Aký bol tvoj vzťah s Gillettom a Hicksom? Užíval si si manažérsku pozíciu pod vedením nových majiteľov?

Nie je jednoduché, ak sú majitelia z inej krajiny a neviete s nimi plynulo komunikovať. Musel som to akceptovať. Myslím si, že ľudia si uvedomili čo sa deje a aké to bolo zložité. Snažili sme sa za týchto okolností spraviľ maximum, špeciálne v poslednom roku, keď sme boli bez akejkoľvek podpory našich riaditeľov. Teraz je to iné, všetci ťahajú za jeden povraz a snažia sa pre klub spraviť to najlepšie. Nikto sa nestará iba o svoje vlastné záujmy.

Ak sa pozrieš späťne na svoj čas v Liverpoole. Je pohár z polovice plný, pretože si triumfoval v Champions League a v FA Cup-e, alebo je poloprázdny, pretože si nedokázal s tímom získať titul Premier League?

Na veci musíte pozerať z pozitívneho hľadiska, dosiahli sme toho veľa. Liverpool sa nevedel usadiť v top štvorke na pravidelnej báze, ale v čase môjho pôsobenia v klube sme sa vždy prebojovali do Champions League. Neviem či si ľudia vôbec uvedomujú, aké zložité to bolo. Boli tam očakávanie, že zvíťazíme aj v Premier League a to bol aj náš hlavný cieľ. Nebolo to však jednoduché, keďže vašimi konkurentami boli Arsenal, Chelsea či Manchester United – v tom čase najlepšie tímy v Európe. Určite sme spravili čo bolo v našich silách.

Aký bol tvoj vzťah s Fergiem? Ľutuješ slová, ktoré si povedal na tlačovej konferencii v januári 2009?

Náš vzťah bol dobrý, až do chvíle, než sme sa stali konkurentami. Dokázali sme United poraziť a priblížiť sa k nim v ligovej tabuľke. Vtedy sa všetko zmenilo. Ničoho neľutujem, pretože to čo som povedal, hovorili aj fanúšikovia. Bol na to správny čas, pretože boli pod tlakom a my sme na nich chceli zatlačiť ešte viac. Rozdiel bol v tom, že mali ešte dva zápasy k dobru a napokon získali viac bodov ako my. Ľudia to brali ako chybu, ale chyba to určite nebola.

Často si bol kritizovaný, že si nedával v Liverpoole viac šancí odchovancom. Myslíš si, že sa ti nedostalo dostatočného kreditu za to, že si späť do klubu priviedol Kennyho Dalglisha a oživil tak akadémiu červených?

Od začiatku sme sa snažili zapojiť do hry viac hráčov z akadémie, ale nebolo to možné. Akadémia jednoducho neprodukovala hráčov na takej úrovni ako sme potrebovali. Potom sme dostali príležitosť zasiahnuť aj do spôsobu vedenia akadémie, dali sme tam niekoľko nových nápadov a teraz môžete vidieť, že kvalita tam je.

Kto je najtalentovanejším hráčom, s ktorým si kedy pracoval? Fernando Torres? Samuel Eto’o? Djimi Traore?!

Mal som naozaj šťastie, že v mládežníckych tímoch Realu Madrid som mohol pracovať s hráčmi ako Raul či Alfonso. Potom som viedol hráčov ako Ruben Baraja, Eto’o, Torres a Steven Gerrard… Je veľmi ťažké vybrať si z takýchto hráčov. Djimi bol naozajstný profesionál! Odviedol pre nás skvelú prácu.

David Silva sa vyjadril, že v Manchesteri je možné dostať veľmi chutné tapas. Našiel si v Liverpoole miesto kde nájdeš dobrú paellu?

Všetci španielski hráči, ktorí prídu hrať do Anglicka, vidia rozdiely medzi oboma krajinami. Avšak krok za krokom nájdu miesta, ktoré si obľúbia. Ak by Silva prišiel do Liverpoolu, tak by sme pre neho určite našli nejaké dobré miesto s chutným španielskym jedlom.

Čo sa pokazilo v Interi? Naozaj bolo také nemožné uspieť v klube, ktorý práve získal treble?

Bola to obrovská príležitosť. Sľúbili mi, že získajú nejakých nových hráčov a vylepšia káder. K tomu však nikdy neprišlo a veci prestali fungovať. Pracovali sme veľmi tvrdo, ale podpory z vedenia sa nám nedostalo. Hráči sa zranili a trvalo veľmi dlho, kým sa vrátili späť do hry. Bola to škoda, pretože s trochou podpory sme mohli získať ďalšie trofeje. Stále sa však na to pozerám z pozitívnej stránky – napriek všetkému sa nám podarilo získať dva triumfy. Zvíťazili sme vo FIFA World Club Cup-e, ktorá bola v tom čase jednou z najprestížnejších súťaží sveta.

Stále bývaš vo Wirrale. Jednoduchá otázka – prečo?!

Myslím si, že to je pekné miesto! Je tam pláž, máte tam les a hlavne dobrých ľudí, ktorí vás rešpektujú. Sme tam veľmi šťastní, naše deti sa tam veľmi dobre usadili. Navyše počasie vo Wirrale je oveľa lepšie ako v centre Liverpoolu. Určite to nie je zlé miesto na bývanie.

Je o tebe známe, že si posadnutý futbalom, ale čo ešte robievaš vo svojom voľnom čase?

Pripravujem sa na budúcnosť, analyzujem moju predchádzajúcu prácu. Beriem si z toho hlavne pozitívne veci, ale rozoberám aj chyby, takže som vždy pripravený na nové výzvy. Samozrejme si aj užívam čas strávený so svojou rodinou.

Ako fanúšik Realu Madrid by si určite raz chcel viesť tento španielsky veľkoklub. Chcel by viesť anglickú alebo španielsku reprezentáciu? Alebo je to anglický klubový futbal, ktorý aktuálne preferuješ?

Som profesionál a Real Madrid je top klubom. Vždy zvažujem každú ponuku, ktorá mi dáva dobré možnosti a ponúka dobrý projekt. V tomto momente je Premier League mojou prioritou. Myslím si, že rozumiem štýlu hry v tejto súťaži.

V knihe Briana Readeho s názvom An Epic Swindle sa píše, že po finále Champions League v roku 2007 ste chodili po uliciach Atén a hľadali voľné izby v hoteloch. Je to naozaj pravda?

Áno, je to pravda. Bola to zložitá situácia. Bolo veľmi neskoro, rodiny prišli na náš hotel, ale nebol tam dostatok voľných izieb.

Kto bol podľa teba najlepším futbalovým taktikom?

Záleží na období. Svojho času to bol Arrigo Sacchi, ale mal som rád aj Francisca ‘Pacha’ Maturanu, ktorý bol trénerom Kolombie.

Zonálne bránenie – prečo?

Pretože to pre nás dobre funguje. Ak si pozriete štatistiky Premier League, dvakrát sme inkasovali najmenej gólov po štandardkách.

Pôsobil si v troch najlepších ligových súťažiach sveta: Serie A, La Liga a Premier League. Ktorá je pre teba najlepšia, najťažšia, najvzrušujúcejšia? Ako sa od seba odlišujú?

Talianska liga je viac o taktike. Španielska je technickejšia. Anglická je viac o fyzickej záťaži, lopta je oveľa častejšie v blízkosti šestnástky ako v iných krajinách. Práve Premier League je zrejme navjzrušujúcejšia zo všetkých troch.

Vyhral si trofeje v Anglicku, Španielsku i Taliansku. Bol Istanbul tvojim najväčším úspechom?

Áno. Vždy keď sa rozprávam s fanúšikmi, tak tvrdia, že istanbulské finále bolo najlepším v histórii Champions League. My sme tam boli, zvíťazili sme a bolo to niečo veľmi špeciálne.