Samed Yesil: Od hrania za Liverpool na Anfielde až po prácu v továrni

Samed Yesil: Od hrania za Liverpool na Anfielde až po prácu v továrni

Bol to jeden z najväčších talentov svojej generácie v Nemecku. Ako 17-ročný debutoval v Bundeslige za Bayer Leverkusen. Jeho produktivita na mládežníckej úrovni za klub i krajinu mu vyslúžili prezývku "Gerd" podľa legendárneho útočníka Gerda Mullera. Liverpool v lete 2012 zaplatil za vtedy 18-ročného mladíka Leverkusenu jeden milión libier a onedlho už sedel v Melwoode spoločne so Stevenom Gerrardom či Luisom Suarezom. Svet mu ležal pri nohách. Teraz má 27 rokov a Yesilov život je veľmi ďaleko od jasných svetiel v anglickej Premier League...

Žije v meste Krefeld, severozápadne od Dusseldorfu, s manželkou Goncou a ich malým synom Ilyasom hrá za DJK Teutonia St Tonis v Oberliga Niederrhein, v regionálnej lige na piatej úrovni nemeckého futbalu. Hráči tohto klubu trénujú trikrát týždenne a od pondelka do piatka od 7:00 do 15:30 pracujú v továrni, ktorá produkuje vzduchové filtre.

„Je to amatérska liga, ale stále je to dobrá liga, aby ste sa zlepšili a získali kondíciu,“ hovorí Yesil.

„V tejto sezóne sme zatiaľ získali štyri body zo šiestich a mám už niekoľko asistencií, takže na to chcem nadviazať. Záleží na tom, proti komu hráte, ale zvyčajne hrávame pred 200 až 300 divákmi. Som si istý, že ak budem môcť odohrať aspoň 30 zápasov v tejto sezóne a strelím 15 až 20 gólov, potom sa opäť posuniem o úroveň vyššie.“

„Prezident klubu mi dal prácu vo svojej spoločnosti. Potrebujem si vyskúšať aj cestu života po futbale, v prípade, že sa už nedostanem späť do profesionálnej ligy.“

Zranenia zničili jeho kariéru v Liverpoole a keďže mu tam v roku 2016 vypršala zmluva, viedol nomádsky život. Napriek všetkému nešťastiu, s ktorým sa stretol, jeho duch nikdy nebol zlomený.

„Keď som vyrastal, vždy som mal sen stať sa futbalistom,“ pokračuje Yesil.

„Hral som za malý tím v Dusseldorfe a Leverkusen si ma všimol, keď som mal 11 alebo 12 rokov. Podpísal som s nimi svoju prvú profesionálnu zmluvu, keď som mal 16. To bol vek, keď som prvýkrát začal hrať za Nemecko.“

„Emre Can, môj dobrý priateľ, bol v rovnakej generácii hráčov. Rovnako tam boli aj Kaan Ayhan, ktorý teraz hrá za Sassuolo a má na konte viac ako 40 zápasov za turecký národný tím, a Odysseas Vlachodimos, ktorý teraz hrá za Benficu a oblieka dres gréckej reprezentácie.“

Yesil strelil v 22 zápasoch Nemecka do 17 rokov pôsobivých 20 gólov. Bol najlepším strelcom na ME do 17 rokov v roku 2011. Vo finále vtedy nemecký národný tím prehral s Holandskom, ktorého dres obliekali Memphis Depay či Nathan Ake.

Počas toho istého leta bol so šiestimi presnými zásahmi druhým najlepším strelcom majstrovstiev sveta hráčov do 17 rokov. Dvakrát skóroval pri štvrťfinálovej výhre nad anglickým tímom v zostave s Raheemom Sterlingom a Jordan Pickfordom. V semifinále však Nemci napokon podľahli Mexiku.

„Keď ma ľudia začali volať "Gerd", musím byť úprimný, ani som nevedel kto je Gerd Muller. Hrával za Nemecko ešte predtým, ako som sa narodil.“

„Začal som však jeho meno hľadať na Googli a až potom som si uvedomil, akým veľkým hráčom bol. Videl som, že sme boli podobným typom útočníkov. Všetky jeho góly boli tiež zvnútra šestnástky. V mojej kariére som vsietil tiež iba jeden gól spoza šestnástky.“

„Nikdy som však kvôli tomu necítil tlak. Bral som to len ako kompliment.“



Bývalý obranca Liverpoolu Sami Hyypia bol manažérom, ktorý dal v apríli 2012 Yesilovi šancu v seniorskom tíme Leverkusenu v zápase proti Herthe Berlín. Do mužstva prvého tímu sa prebojoval strelením 58 gólov v 74 zápasoch v mládežníckych tímoch do 17 respektíve 19 rokov.

„Sústredila sa na mňa veľká pozornosť, ale bol som skutočne šťastný, že si zahrám v prvom tíme v takom mladom veku. Bol som niekoľkokrát na lavičke náhradníkov, kým som nastúpil. Keď som počul, ako volá moje meno, veľmi ma to potešilo. Sami bol dobrý tréner. V každom tréningovom zápase hral na poste stredného obrancu. Napriek tomu, že už mal svoj vek (Hyypia mal 39 rokov), stále ste videli, aký bol skvelý obranca.“

V to leto sa ozval Liverpool. Brendan Rodgers práve prevzal funkciu manažéra. Yesil práve oslávil 18 rokov.

„Vždy som chcel hrať jedného dňa v Anglicku, ale nemyslel som si, že sa mi to podarí v takom mladom veku,“ priznáva.

„Myslel som skôr na to, že keď budem mať 25 alebo 26 rokov, tak by som si mohol zahrať v Premier League. V tom čase som vôbec nevedel, že ma Liverpool sleduje a uvažoval som o prestupe do iného klubu v Bundeslige.“

„Keď som išiel na letisko a môj agent mi ukázal letenky, tak som sa dozvedel, že podpisujem kontrakt s Liverpoolom. Bolo to pre mňa veľké prekvapenie, že ma chceli do svojho tímu.“

„Nikdy som neuvažoval o tom, že by ma kluby sledovali. Niekedy som v novinách čítal: Arsene Wenger sa pokúša podpísať Sameda Yesila. Nikdy som sa však svojho agenta nepýtal, či je to pravda. Len som pokračoval vo svojej hre.“

„Hneď ako mi môj agent povedal, že ma Liverpool chce, jednoducho som už nemal záujem o iné kluby. Bolo to ľahké rozhodnutie. Bol to Liverpool.“

„Presťahoval som sa so svojim bratrancom. Jeho angličtina bola oveľa lepšia ako moja, takže mi veľmi pomohol so všetkým papierovaním. Najprv som žil v oblasti Sefton Park a potom som sa presťahoval do bytu v meste. Každý bol taký priateľský. Liverpool bol pekné miesto na život.“

Yesil pôvodne pôsobil v tíme do 21 rokov v akadémii Kirkby, ale počas septembrovej prestávky sa vrátil domov a hral v priateľskom zápase do 19 rokov proti anglickému tímu, v ktorom figurovali Pickford, Sterling, Eric Dier, John Stones a James Ward-Prowse. Strelil dva góly a pri druhom asistoval pri výhre 3:1.

„Adam Morgan a Raheem, ktorí už boli súčasťou prvého tímu v Liverpoole, v tomto zápase hrali,“ spomína.

„Keď som odletel späť do Liverpoolu, dostal som správu od jedného z trénerov. Od nasledujúceho dňa som už nemal ísť do Kirkby, ale mal som začať trénovať s prvým tímom v Melwoode.“

„Bolo to ako sen. Týchto hráčov som poznal iba z PlayStation a zo sledovania zápasov v televízii. Teraz som zdieľal šatňu so Suarezom, Gerrardom a Jamie Carragherom. Potreboval som pár týždňov, aby som si uvedomil, že sa to skutočne deje.“

„Brendan bol taký dobrý. Vždy chcel hrať futbal. Nikdy nie dlhé lopty, ale vždy len krátke prihrávky a postupné budovanie útokov. To sa mi páčilo.“

„Pamätám si, že mi povedal, že keď sa naučím dostatočne dobre anglicky, dá mi šancu v prvom tíme. Tak som si zohnal učiteľa angličtiny, ktorý chodil do môjho bytu trikrát týždenne. Asi po štyroch týždňoch bola moja angličtina dobrá. Išiel som za Brendanom a povedal som: Tréner, moja angličtina je teraz oveľa lepšia. On povedal: Dobre, začneš v Ligovom pohári proti West Bromu.“



26. septembra stál Yesil na ihrisku spoločne s Carragherom či Jordanom Hendersonom pred 21 000 divákmi na The Hawthorns. Nuri Sahin dvakrát skóroval a Liverpool postúpil ďalej víťazstvom 2:1.

„Bol to môj prvý zápas na plnom štadióne a hrali sme proti Romeluovi Lukakuovi, ktorý je teraz jedným z najlepších útočníkov na svete,“ hovorí. „Bol to pre mňa skutočne dobrý moment, na ktorý nikdy nezabudnem. Dres z tohto stretnutia visí na stene v dome mojich rodičov.“

O mesiac si opäť zahral v ďalšom kole domáceho pohára. Swansea City zvíťazil na Anfielde 3:1 a ukázalo sa, že to bolo Samedovo druhé a zároveň posledné seniorské vystúpenie v klube.

„Viem, že sme prehrali, ale tá noc bola pre mňa niečo skutočne špeciálne. Bolo úžasné hrať pred tribúnou Kop. Je ťažké nájsť tie správne slová. Musíte byť na priamo ihrisku, aby ste to cítili.“

„Keď mi tréner začal viac dôverovať, cítil som sa pohodlnejšie. Začal som lepšie spoznávať svojich spoluhráčov a s viacerými som sa porozprával. Mal som pocit, že som sa stal súčasťou tímu.

„Vedel som, že mám ešte čo zlepšovať, ale chcel som napredovať a získať viac minút na ihrisku. Pri Suarezovi som sa učil od jedného z najlepších útočníkov na svete.“

Yesilove problémy sa začali nasledujúci február.

Hral za Nemecko do 19 rokov v priateľskom zápase proti talianskym rovesníkom, keď si roztrhol väzy v pravom kolene.

„Hra sa nehrala na tráve. Bolo to na umelom ihrisku a keď som išiel zmeniť smer, noha sa mi zastavila a koleno sa otočilo. Bola tam určitá bolesť, ale nemyslel som si, že je to vážne. Vlastne som hral ďalej. Až po zápase som išiel k lekárovi.“

„Keď som sa vrátil do Liverpoolu, išiel som trénovať, ale asi po 20 minútach som musel zastaviť, pretože bolesť bola veľmi silná. Poslali ma na vyšetrenie MRI a ukázalo sa, že moje koleno je vážne poškodené. Išiel som na operáciu do Londýna.“

Po ôsmich mesiacoch sa Yesil v októbri vrátil späť do Liverpoolu a v drese tímu do 21 rokov si zahral proti Tottenhamu. Bol zúfalý a snažil sa dohnať stratený čas, aby sa opäť prebojoval do Rodgersových plánov. Len o tri mesiace neskôr sa však jeho svet opäť zrútil.

„Počas tréningu v Liverpoole sa mi opäť zranilo koleno. Počul som veľké "bum" a okamžite som vedel, že je to rovnaké zranenie.“

„Každý má iný názor na to, prečo sa to stalo znova. Niektorí tvrdia, že sa to stalo, pretože moja rehabilitácia nebola taká dobrá a možno som začal príliš skoro. Iní hovoria, že operácia asi neprebehla dobre.“

„Druhýkrát som sa rozhodol, že chirurgický zákrok urobí špecialista v Nemecku, ktorý operuje všetkých hráčov národného tímu. Musím Liverpoolu poďakovať za to, že rešpektoval moje prianie. Tiež ma nechali rehabilitovať v Nemecku, čo bolo od nich skvelé gesto.“

Yesil bol odstavený na vedľajšiu koľaj ďalších 10 mesiacov. Psychicky bol ďalší rehabilitačný pobyt oveľa ťažší ako ten prvý.

„Pred prvým zranením kolena som nikdy predtým nebol vážnejšie zranený,“ hovorí. „A teraz dvakrát za sebou vážne poškodené koleno.“

„Prvýkrát som si povedal: Dobre, môžem tento čas využiť na to, aby som pracoval na svojom tele a posilnil sa. Ale druhýkrát som skutočne premýšľal o tom, že by som s futbalom prestal úplne. Vedel som, že budem dlho mimo hry. Mal som šťastie, že som mal skvelých priateľov a rodinu, ktorí zostali vždy za mnou. Stále na mňa tlačili a dodávali mi silu vrátiť sa.“

Yesil sa vrátil do akcie Liverpoolu hráčov do 21 rokov proti Sunderlandu v auguste 2014. Do tej doby útočník Suarez odišiel do Barcelony a prišli Rickie Lambert a Mario Balotelli, ktorí bojovali o miesto v útoku s Fabiom Borinim a Danielom Sturridgeom.

Rodgers nemal k dispozícii práve hviezdny útok a Yesil sa snažil získať späť formu aj kondíciu. V tej sezóne odohral 11 zápasov pod vedením Michaela Bealeho, teraz Gerrardovho asistenta v Rangers, v Premier League 2. Skóroval celkovo trikrát.



„Keď som bol v Nemecku na rehabilitácii, začal som jesť nie celkom zdravé veci a pribral som niekoľko kíl, takže som potreboval schudnúť. Navyše, v mojej hlave som jednoducho nebol stopercentný. Rozmýšľal som: Čo keď sa to stane znova? Bál som sa. Vedel som, že ak to moje koleno nezvládne, tak už nikdy nebudem môcť hrať.“

V lete 2015, keď začal posledný rok svojej zmluvy, Yesil využil šancu pripojiť sa k švajčiarskemu Luzernu formou ročného hosťovania. Švajčiarsky klub riadil bývalý bek Liverpoolu Markus Babbel.

„Najprv som si myslel, že by som sa tam mohol opäť dobre rozohrať a že stále mám v Liverpoole budúcnosť. Trénera v Luzerne som poznal z môjho pôsobenia v národnom tíme. Vedel, aký som futbalista. Prvý zápas, v ktorom som za nich nastúpil, sme vyhrali 1:0 (proti FC Zürich) a ja som dal gól. Pomyslel som si: Som späť.“

„Ale potom boli nejaké problémy medzi trénerom a prezidentom. Prišli dvaja noví útočníci a ja som sa stal číslom tri alebo štyri. Bolo to naozaj ťažké. Dlhé lopty smerom dopredu na útočníkov, ktorí majú dva metre. Nie som útočník, ktorý by hral takýto typ futbalu.“

Po strelení iba jedného gólu v 14 zápasoch švajčiarskej Superligy sa Yesil stretol s neistou budúcnosťou potom, ako ho Liverpool počas nasledujúceho leta uvoľnil z klubu. Pred nástupom do gréckeho Panioniosu v januári 2017 bol šesť mesiacov voľným agentom.

Neschopnosť Panioniosu vyrovnať svoje dlhy voči gréckej vláde, ako aj voči hráčom a zamestnancom, viedla k degradácii klubu z profesionálnej ligy na amatérsku úroveň. Teraz sú pod novým majiteľom späť v druhej najvyššej súťaži a Yesil by sa s nimi mal konečne finančne vyrovnať.

Po pôsobení v Uerdingene v tretej najvyššej nemeckej súťaži zamieril Yesil v januári minulého roka do Turecka, kde sa upísal druholigovej Ankare Demir. Odohral však iba 141 minút v siedmich zápasoch. Vlani v októbri sa pripojil k Hombergu, v štvrtoligovom klube pôsobiacom v Duisburgu, len niekoľko kilometrov severne od Krefeldu.

„Nie je to ľahké, keď sa musíte neustále hýbať,“ priznáva. „Som niekto, kto rád cestuje, ale vtedy som bol ženatý a pre moju manželku to bolo ťažké. Prinesiete svoje veci a potom o niekoľko mesiacov neskôr budete musieť všetko zbaliť a ísť niekam inam. Dostanete sa do bodu, v ktorom sa chcete usadiť.“

Toto leto, po 22 zápasoch a dvoch góloch za Homberg, Yesil vypadol z divízie a podpísal zmluvu s Teutonia St Tonis.

Keď nie je na smene v továrni KSI Filtertechnik alebo na školení, trávi čas s šesťmesačným synom Ilyasom.

Vracia sa jeho myseľ niekedy do tých čias v Liverpoole? Rozmýšľa nad tým, čo mohlo byť?

„Som moslim a teraz verím, že všetko sa deje z nejakého dôvodu. Nie som nahnevaný či rozrušený. Chcel som byť futbalistom. Nesníval som o tom, že budem budúcim Messim alebo Ronaldom. Nechcel som zarobiť milióny. Chcel som len získať peniaze na pomoc svojej rodine. Mám dom s manželkou a dieťaťom a aj moji rodičia majú dom. Takže som rodinu zabezpečil.“

„Prvé tri mesiace s naším synom boli naozaj ťažké, pretože mal problémy so žalúdkom a veľa plakal, ale teraz je všetko v poriadku. Každý je teraz zdravý a šťastný, a to je pre mňa najdôležitejšie.“

„Krefeld je malé mesto, ale je to pekné a pokojné miesto na život. Stále som veľkým fanúšikom Liverpoolu a sledujem všetky jeho zápasy. Milujem Jurgena Kloppa. Je to perfektný manažér pre Liverpool. Nemôžem sa dočkať, až sa jedného dňa vrátim na Anfield ako fanúšik.“

„S futbalom však ešte nekončím. Nevzdal som to. Stále mám iba 27 rokov. Ak zostanem fit, tak viem, že to dokážem.“

Zdieľanie článku

Komentáre