Kluby z Premier League investovali do posíl viac ako miliardu libier šiestu sezónu za sebou

Kluby z Premier League investovali do posíl viac ako miliardu libier šiestu sezónu za sebou

Anglické kluby investovali v letnom transferovom okne do posilnenia svojich kádrov opäť cez miliardu libier. Celková investovaná čiastka však klesla druhý rok za sebou.

Aká pandémia? Anglické kluby utrácajú ďalej...


Oproti letnému prestupovému obdobiu v roku 2020 sme zaznamenali pokles o 11 percent. Celkovo kluby za nových hráčov zaplatili 1,1 miliardy libier, čo je najmenej od roku 2015.

Čisté výdavky klubov, teda rozdiel medzi predajom a nákupom, je tiež najnižší od roku 2015 - 560 miliónov libier, čo je o viac ako 40 percent menej ako minulé leto, kedy bola táto čiastka 950 miliónov libier.

Napriek tomu výdavky klubov z Premier League boli viac ako o polovicu vyššie ako v talianskej Serie A, ktorej kluby investovali do posíl 475 miliónov libier. Ďalšia v poradí bola nemecká Bundesliga s 360 miliónmi libier, Ligue 1 s 325 miliónmi a napokon španielska La Liga s 250 miliónmi.

Obrovská výhoda anglickej Premier League - pokiaľ ide o kúpnu silu - je ešte zretelnejšia, keď sa pozrieme na čisté výdavky.

Kluby z Anglicka investovali 10-krát viac ako La Liga a Serie A, zatiaľ čo Bundesliga zaznamenala profit 35 miliónov libier. A to napriek tomu, že nemecká liga bola jedinou z piatich, ktorá zvýšila svoje hrubé výdavky.

Bundesliga však ťažila z toho, že bola v lete obľúbeným trhom práve pre "zákazníkov" z Premier League, pričom Jadon Sancho, Ibrahima Konate a Leon Bailey boli iba niekoľkými menami, ktoré vymenili Nemecko za Anglicko.

Prečítajte si tiež



„Čím to je, že sa anglické kluby cítia dostatočne sebavedomé na to, aby míňali takéto čiastky?“ pýta sa Tim Bridge, riaditeľ športovej obchodnej skupiny Deloitte.

„Ak si vezmeme napríklad Arsenal, ten minulý rok vyprodukoval stratu vo výške 100 miliónov libier kvôli chýbajúcim príjmom zo zápasov. Ale dokázali sa cez to dostať a teraz (s divákmi vracajúcimi sa na štadióny) veria, že sa im hotovosť vráti. Aj preto na prestupový trh vstúpili s veľkou istotou.“

„Ale vzhľadom na konkurenčnú silu je pre nich veľmi ťažké dosiahnuť úspech v Premier League. Pre tie kluby, ktoré do posíl investovali veľké peniaze, je veľkou motiváciou kvalifikácia do európskych pohárov. Podobná situácia je v Championship, kde kluby investujú vo veľkom, aby postúpili medzi elitu.“

„V Premier League najlepšie kluby tvrdia, že musia pokračovať v investovaní, aby si udržali konkurenčnú výhodu a zahrali si v prestížnej Lige majstrov. Pozrite sa na čisté výdavky veľkých líg: Premier League v čistom investovala desaťkrát viac ako druhá súťaž v poradí. Desaťkrát!“

Celkovo sme mali počas tohto leta 27 transferov za čiastky vyššie ako 20 miliónov libier. Z toho až 18 bolo v Premier League, vrátane troch najdrahších hráčov tohto prestupového okna.



Nie nadarmo sa im hovorí "veľká šestka"


Najväčšie výdavky v lete zaregistrovali Arsenal, Manchester United, Manchester City a Chelsea, aj keď poslední dvaja v tomto zozname minuli celú svoju čiastku iba na jednu transakciu.

V skutočnosti Manchester City a Chelsea zlomili svoje prestupové rekordy, aby manažéri získali svoje vysnívané posily. City by rekord zlomili dvakrát, ak by v ich kádri skončil aj útočník Harry Kane.

Tottenham utratil siedmu najvyššiu čiastku v lige. Iba Liverpool, pokiaľ ide o letné výdavky, nezapadol do obrazu "veľkej šestky" a na začiatku transferového okna získal iba mladého francúzskeho obrancu Lipska Konateho.

Arsenal, Manchester United a Manchester City ovládli aj celkovú tabuľku čistých výdavkov, zatiaľ čo Tottenham Hotspur skončil v debete viac ako 30 miliónov libier. Na druhej strane Liverpool v lete dosiahol malý zisk, čo bolo pre mnohých jeho fanúšikov sklamaním.

Chelsea si zaslúži potľapkanie po pleci za predaj talentovaných ale nadbytočných hráčov v pozoruhodnej hodnote 135 miliónov libier. To stačilo na vyplatenie Romelua Lukakua a stále ukončili leto s kreditom takmer 38 miliónov libier, čo ich zaradilo na druhý koniec rebríčka čistých výdavkov. Niečo z toho sa potom mohlo použiť na hosťovanie Saula Nigueza, čo vyzerá ako veľmi šikovný obchod.

Chelsea musela predať niekoľko svojich najlepších produktov z akadémie, ale v niektorých prípadoch si do kontraktov vsunula možnosť spätného odkúpenia alebo aspoň percentá z prípadného ďalšieho predaja hráčov.

„Pre veľké kluby nebol COVID problémom,“ hovorí Dr. Erkut Sogut, nemecký agent a športový právnik, ktorého najznámejším klientom je Mesut Ozil. „Manchester United získal troch veľkých hráčov, Manchester City Jacka Grealisha. A potom sme tu mali mená ako Messi, Ronaldo či Lukaku.“

„Veľkých klubov sa to veľmi netýkalo, ale tých, ktorí sú nižšie v tabuľke, áno, a to najmä mimo Premier League. Rozprával som sa s agentami vo Francúzsku, Španielsku, Taliansku a Turecku, ktorí zápasia s presunom svojich hráčov do iných klubov. Bolo to okno, ktoré ukázalo, že futbal má svoje vlastné pravidlá.“



Zdržanlivosť, ale aj sebavedomie


Aj keď boli výdavky vyššie ako sa predpovedalo, nebolo to nič premrštené.

Manchester City neroztrhal svoju pokladnicu na získanie Kanea či Cristiana Ronalda, Crystal Palace a ďalší míňali takmer výlučne na mladé talenty so zjavnou hodnotou v prípade ďalšieho predaja. 560 miliónov libier je iba 10 percent z toho, čo by kluby mali v tejto sezóne zarobiť, zatiaľ čo čisté výdavky v minulej sezóne vo výške 950 miliónov libier predstavovali 18 percent obratu ligy.

Nenakupovali však iba veľké kluby. Iba Everton sa po niekoľkých rokoch vysokých strát rozhodol neinvestovať v lete významné čiastky do nových tvárí (aj keď využil jednu z výhodných ponúk v podobe Demaraia Graya).

V utorok počas posledného prestupového dňa až 60 percent zo 150 miliónov libier vynaložili na nové posily Brighton & Hove Albion, Palace, Leeds United a West Ham United, čo podčiarkuje myšlienku o konkurencieschopnosti a dôvere v celej ligovej súťaži.

Návrat fanúšikov v tejto sezóne je nepochybne dôležitým faktorom. Príjmy za zápasy môžu tvoriť iba asi 15 percent z obratu v Premier League, to je však 15 percent, ktoré kluby minuli v predchádzajúcom roku a teraz sa im tieto financie vrátia.

Ďalším zdrojom bude neustála schopnosť Premier League získavať milióny od vysielateľov, doma i v zahraničí. Tesne predtým, ako sa okno otvorilo, liga oznámila, že Amazon, BT a Sky podpísali kontrakt na ďalšie tri roky za rovnakých podmienok ako pri predchádzajúcej dohode. A to napriek rozsiahlym predpovediam korekcie trhu.

Premier League tiež usilovne dokončuje zmluvy so zámorskými vysielateľmi. Všetko zatiaľ vyzerá veľmi povzbudivo a mnohí očakávajú, že ďalšia dohoda v USA prinesie príjemný rast príjmov.

Za zmienku tiež stojí, že celkový počet prestupov, trvalých alebo formou hosťovania, bol vyšší ako v minulom roku i ako v lete 2019. Kluby Premier League tento rok podpísali 148 hráčov, čo je nárast zo 132 v roku 2020 a 128 o rok skôr.

Viac ako jeden z piatich prestupov bol voľný hráč, čo je nárast oproti predchádzajúcim rokom. Iba štyri kluby z Premier League nezískali v lete voľného agenta, oproti ôsmym z minulého leta.



Čo nie je na papieri, je bezcenné


Šlágrom leta bol Harry Kane a jeho, napokon nezrealizovaný, prestup do Manchesteru City. Pep Guardiola získal do svojho projektu Grealisha, ale nie hviezdneho útočníka.

Kaneova sága prináša niekoľko dôležitých lekcií - džentlmenské dohody neexistujú a platí len to, čo je na papieri. Uvoľňovacie klauzuly sú v kontraktoch hráčov v celej Európe, ale nie v Anglicku. A to sa zrejme teraz zmení.

Ďalšou lekciou je podpisovanie dlhodobých kontraktov. Podpísať šesťročný kontrakt vám dáva istotu práce i finančnú istotu, ale zároveň vás s klubom zviaže na príliš dlhý čas.

Hráčske kontrakty sú aktuálne v móde. Aktuálne sa do popredia tlačí myšlienka, že prestupové poplatky postupne zanikajú a kluby budú bojovať o hráčov prostredníctvom mzdy. Zdá sa, že tento prístup si zvolil aj parížsky Saint-Germain.

Na druhej strane, prestupy Grealisha, Lukakua, Sancha, Bena Whitea a ďalších za veľké čiastky naznačujú, že od tohto konceptu sme stále ďaleko.

Predaj hráčov sa stáva štvrtým najdôležitejším kanálom na generovanie ziskov po televíznych právach, komerčnom predaji a predaji lístkov. Niektoré kluby to robia lepšie ako iné, ale nákup a predaj hráčov je stále viac vypočítavý.



Premier League sa začne meniť na hráčsku ligu


Manchester United bez problémov vyplatil Juventusu 15 miliónov libier za 36-ročného Ronalda hráčovi dal mzdu 480 tisíc libier týždenne. Doktor Sogut nie je z tohto prístupu prekvapený.

„Všetko to smeruje rovnakým smerom ako v USA. Veľké ligy sa stávajú ligami hráčov,“ vysvetľuje.

„Klubom sa to možno nepáči, ale hlavnými hviezdami sú hráči. Fanúšikovia chodia na štadióny sledovať hviezdne mená. Hviezdy navyše teraz majú k dispozícii svoje vlastné mediálne kanály, ktorými môžu priamo oslovovať svojich fanúšikov.“

„Kedysi komunikovali iba s miestnymi médiami alebo prostredníctvom klubu. Teraz je situácia úplne iná. Ak hráč s 200 miliónmi sledovateľov sociálnych médií príde do klubu, je to pre klub obrovská vec.“

„Nie je to iba o predaji dresov - väčšina z týchto peňazí ide do spoločností ako Puma, Nike či Adidas, nie do klubových pokladníc. Je to o oslovovaní veľkých sponzorov. Vždy chcú najlepších troch hráčov použiť počas sponzorských dní. V tomto spočíva aj komerčná sila Messiho či Ronalda.“

„V budúcnosti tak o Premier League začneme hovoriť ako o lige hráčov, podobne ako tomu je v NBA alebo NFL.“

Zdieľanie článku

Komentáre